12. kapitola

Nikdy som si nemyslela, že môj prvý bozk bude takýto. Dimitrij vedel bozkávať naozaj skvelo. Rukou som mu zašla do vlasov, a tak sa k nemu pritisla ešte viac. Zatvorila som oči a vychutnávala si to.

„Vy ste to vzali teda vážne,“ doberal si nás Christian, keď sme sa od seba vzdialili. Srdce mi ešte stále splašene bilo a s dychom som akosi nestíhala.

„Veľa alkoholu.“ Cítila som, ako sa mi do líc hrnie červeň.

Zaujímavé však bolo pozorovať Adriana. Snažil sa byť úplne v pokoji, ale akosi sa mu to nedarilo. Neustále sa poteral na mňa a na Dimitrijho, pri čom jemu venoval dosť vražedný pohľad. Priznám, že ma to potešilo. Bola zábava ho pozorovať. Akoby mal každú chvíľu vyletieť z kože. Takže žiarli! A cíti ku mne niečo. Myslela som, že sa rozplyniem.

Bolo zvláštne, že som sa prebudila vedľa Eddieho. Na všerajší večer somsi vôbec nepamätala, mala som totálne okno. Keď som sa poobzerala okolo seba, zistila som, že som u Christiana. Ležala som hneď vedľa Eddieho na rozloťenej pohovke. Všimla som si Dimitrijho, ktorý sedel na stoličke a nevyzeral, že by bol po opici. Netuším, ako som vyzerala – ani som to zistiť nechcela – no bohate mi stačilo to, ako som sa cítila. Bolo mi totálne zle a príšerne ma bolela hlava. Fuj.

„Dobré ráno,“ pozdravil Dimitrij. Neriskovala som postavenie sa, lebo sa mi momentálne nechcelo utekať na wecko. Bože, len nech mi nie je tak príšerne zle...

„Uhmmm, aj tebe.“ Rukou som si prešla po očiach. Mám pocit, že som si rozmazala očné tiene. Vlastne ak som zaspala nalíčená... ani nechcem vedieť, ako vyzerám. Pokúsila som sa postaviť. Hlava sa mi však ešte stále točila a žalúdok bol ako na vode.

Rýchlejším krokom som sa vybrala do kúpelne. Cestou som takmer zakopla o Adriana, ktorý sa rozvaľoval na koberci. Popravde, musel tam mať toľko miesta na spanie, až som mu to závidela. Ja som sa musela tisnúť s Eddiem na tej miniatúrnej rozkladacej pohovke. A k tomu všetkému niekomu ešte zhabal vankúš a deku. Tcsss.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ma Dimitrij, keď som vyšla asi po štvrťhodine z kúpelne. Popravde, bolo mi príšerne zle a k tomu všetkému som sa snažila dať sa doporiadku. Jeho otázka sa mi ozývala v hlave ešte hodnú chvíľu. Rozbolela ma z toho hlava.

„Potichšie by to nešlo?“

„Prepáč,“ odvetil už potichšie. „Keby si toľko nepila...“

„Dimitrij!“

„Sorry,“ uškrnul sa. Mala som chuť po ňom niečo hodiť. Toto mi robí naschvál alebo čo? Nech hovorí potihšie, inak mi praskne hlava.

Keď som sa naňho znovu pozrela, predsa len som si spomenula na niečo, čo sa nemalo stať. Pohľad mi padol na jeho červené pery. „Ehm, to, čo sa stalo včera...“ nevedela som, čo povedať, no Dimitrij to našťastie dokončil aj za mňa: „Nebolo nič. Pili sme, a jeden bozk predsa nič neznamená.“ Prekvapilo ma, ako chladne to povedal. Už to nebol ten Dimitrij z predchádzajúcich dní, už to bol strážca Belikov.

Mia sa vyparila – pre istotu. Takže ostalo na nás, aby sme tu upratali.Ale vážne ma naštvalo, keď odišiel ešte aj Adrian s Eddiem. Tak sme tu na to zostali len ja, Christian a Dimitrij. Po hodine a pol to tu vyzeralo trochu k svetu.

„Aury ti už celkom idú,“ povedal Adrian. „Myslím, že s týmto už trénovať nemusíme.“ Poobede som zašla za ADrianom, čo bola pravdepodobne chyba. Nalial mi nejaký alkohol, ktorý som nevedela identifikovať. Celý deň som len driemala a bolo mi tak zle, že som nič nejedla. A on ma tu chce akože znovu opiť? Napila som sa tak maximálne čistej vody.

„Tak keď mi idú aury, čo teda budeme robiť?“ opýtala som sa ho. „Len mi tu prosím nehovor nič dôležité, lebo myslím, že by som to aj tak zabudla,“ upozornila som ho.

„Christina, vyzeráš tak, že by som ťa najradšej odprevadil domov. Akoby to s tebou malo každú chvíľu seknúť.“

„Ako to, že ty si úplne v pohode?“ opýtala som sa ho a znovu si dala pár dúškov čistej vody.

„Mesiace praxe,“ uškrnul sa.

„Tak čo to dnes budeme robiť?“

„Rozmýšľal som, že by bolo fajn zistiť, či máš nejakú ďalšiu svoju schopnosti. Alebo ťi vieš uzdavovať – to by mal vedieť každý užívateľ éteru...“

Zdvihla som ruku a tým ho prerušila. „Adrian, keby sme to nechali na zajtra?“ navrhla som. „Necítim sa dobre a aj tak by sa mi nič nedarilo. Teraz napríklad vôbec nevidím tvoju auru.“ To bola pravda. Dnes som prekvapivo okolo nikoho nevidela auru.

„Pila si. Alkohol a cigarety tlmla éter. Jeho účinky, ale aj používanie. Takže to vidím tak, že dnes nebudeme asi robiť nič.“ Adrian si znovu odpil z pohára, nad čím som len pokrčila nosom. Vedela som, že to, čo pije, nie je čistá voda. Oveľa radšej by som bola, keby to bola krv. Tej by som sa aj napila. Ale ďalší alkohol? Fuj.

Nastalo ticho. Trápne ticho. Snažila som sa pozerať hocikde, len nie na Adriana,  čo sa mi však nedarilo. Zdalo sa, že on je na tom podobne. Spomenula som si na včerajšok a tie jeho pohľady po tom, čo sme sa s Dimitrijm pobozkali. Ktovie, čo by bolo ďalej, keby tá fľaša ukázala na Adriana. Priznávam, že k nemu niečo cítim, ale občas mi dokáže naozaj liezť na nervy. Napríklad s tým pitím.

Keď sa na mňa nepozeral, mohla som si obzrieť jeho nádhernú tvár. Najvýraznejšie na nej boli jeho krásne zelené oči a plné červené pery. Vedela som si predstaviť, ako by som sa teraz postavila a sadla vedľa neho. A pobozkala ho.

„Christina?“ vyrušila ma z premýšľania Adrianova otázka.

„No?“ Mám taký zvláštny pocit, že odhadol, na čo som pred chvíľou myslela. Však nedokáže čítať myšlienky?

„Tvárila si sa tak...“ Ako zamilovaný blázon – dokončila som zaňho v mysli.

„Chce sa mi spať,“ prerušila som ho, „a necítim sa dvakrát najlepšie.“ Adrian sa len pousmial, pozrel sa raz na whisky na stole a raz na mňa. Nesúhlasne som pokrútila hlavou. „Ani náhodou. Adrian, naozaj by som už mala ísť. potrebujem sa vyspať, pretože od zajtra už potrebujem trénovať na skúšky.“  Prekvapilo ma, ako ma zahrialo pri srdci, keď som vyslovila jeho meno. No to nebolo jediné, čo som v tú chvíľu vnímala. Zachvela som sa a Adrian si to všimol. V jeho očiach som videla niečo, čo sa dalo opísať len ako nádej.

A bolo to definitívne – zamilovala som sa do moroja menom Adrian Ivaškov.

„Skúšky?“ spýtal sa prekvapene. „Aké?“

Prikývla som na súhlas. „Dnes tu bola nejaká strážkyňa a povedala, aby som prišla do Akadémie Svätého Vladimíra na skúšky strážcov.“

„Tak sa ti to teda podarilo,“ usmial sa, „skúšky zvládneš, bude z teba strážkyňa.“

„Dúfam.“

„Ja ti verím.“

Na ďalší deň som sa dostavila na výcvik morojov. Bola som zvedavá, ako vedia ovládať svoje živly. Vôbec na neprekvapilo, že som tam stretla aj Christiana. Našťastie si ma hneď nevšimol. Bol úplne zaujatý ohňom na svojich rukách. Doteraz som nechápala, že ho to nepopáli. Tento krát sa snažil zapáliť kus dreva, ktorý bol od neho vzdialený asi štyri metre. Väčšinou to fungovalo tak, že sa niekoho musel dotknúť alebo byť veľmi blízko. Túžil vytvoriť ohňovú guľu. Myslím, že sa mu to aj párkrát podarilo. Netuším, keďže som sa s ním o tom ešte nebavila.

Všimla som si aj Dimitrijho a ďalších dvoch strážcov. No okrem nich tu boli už len moroji.

Zrazu som si všimla nejaké dievča. Bolo ku mne otočené chrbtom, no aj tak som videla, že pred sebou ma zdvihnuté ruky, dlane jej smerovali k nádobe s vodou. Podľa blonďavých vlasov som dokázala zistiť, že to je Mia Rinaldiová. Urobila som pár krokov nabok, aby som videla, čo urobí tentoraz. Už som videla, ako voda v sklenenej nádobe proste vybuchla. Tentoraz sa jej podarilo vodu z nádoby vybrať. Voda sa zdala ako želatína. Mia ju zvidla do výšky asi dvoch kmetrov, a potom ju premenila na paru. Voda, para sa rozplyula vo vzduchu.

Zatlieskala som a Mia sa v tom ku mne otočila. „Úžasné.“

„Naučila som sa to len prednedávnom,“ priznala s úsmevom. Bola na seba pyšná.

„Je to dokonalé.“

„Prišla som sa tu len pozrieť,“ ubezpečila som Christiana. Stále si myslel, že mám chuť robiť niečo s éterom a že by som mala byť naštvaná na svoju schopnosť, ktorá je v boji nanič.

„Alebo nemáš čo robiť,“ a pozrel sa na Dimitrijho.

„Christian? Ty si už úplne potratil rozum. Veď Dimitrij je odo mňa starší o sedem rokov a k tomu všetkému chodí so strážkyňou Hathawayovou. Nič k nemu necítim.“ Christian mal jednu úžasnú vlastnosť – vytočiť hocikoho v priebehu pár sekúnd.

„Pred pár hodinami ste obaja vyzerali úplne inak.“

„To preto, že pred pár hodinami sme boli všetci namol,“ jednoducho som mu vysvetlila. Naozaj som mu nechcela vešať na nos, že som po uši zamilovaná do Adriana. Keby sa to dozvedel, začal by so svojimi prednáškami o chalanoch, ktorí tak radi lámu srdcia a ako príklad by mi dal Adriana.

„To si myslíš len ty. Dimitrij nepije.“

„Ideš mi na nervy.“ Všimla som si, že Dimitrij sa  neustále pozeral naším smerom. Akoby vedel, o čom sa bavíme.

„Sestrička, naozaj si nezačínaj nič s Dimitrijm. Keď sa Rose naštve, nebude z teba ani mastný fľak.“

Pozrela som sa mu priamo do očí a skúsila to, čo má každý užívateľ éteru – oveľa silnejší nátlak než ostatní moroji. „Christian, prestaň.“ Zrazu sa zatvárl vážne a prikývol.

Keď som s tým prestala, spýtavo sa namňa pozrel a zamračil sa. „Pôjdem do Leitht, ideš so mnou?“ opýtal sa nakoniec.

„Nie.“

Pred dverami do apartmánu som našla väčšiu krabicu. Bola na nej mašľa a zdalo sa mi, že v tej krabici je niečo živé. Všimla som si obálku, no bola som taká zvedavá, čo je vovnútri, že som nasjkôr otvorila tú krabicu. Najskôr som ovšak odomkla a otvorila dvere.

„Ty si ale krásna,“ povedala som, keď som z krabice vybrala malé mačiatko. Okolo krku mala niečo ako obojok a na ňom prívesom s nápisom Gabrielle, tak podľa toho som usúdila, že je to mačka a nie kocúr. Mačiatko bolo celé sivé, no labky malobiele. Akoby mal obuté malé biele topánočky. Bolo proste rozkošné.

Vzala som si teda Gabrielle na ruky a otvorila obálku. Ihneď som spoznala Adrianov rukopis.

Ľaliové dievča,

toto je ešte dodatočný dar k tvojim narodeninám. Dostal som sa k nej len včera. Volá sa Gabrielle a má len mesiac a pol. Dúfam, že ti prirastie k srdcu.

Adrian

Po prečítaní listu som sa len usmievala ako idiot. Adrian ma týmto vážne dostal, pretože som zvieratá mala naozaj rada. Posadila som sa na posteľ a neustále hladila Gabrielle, ktorá spokojne priadla a obtierala sa mi o dlaň. Adrianovi sa budem musieť poďakovať.