14. kapitola

Adrian sa vzdialil od Christiny a prekvapene sa pozrel na jej brata po boku s Dimitrijm. „Adrian, okamžite choď od nej preč!“ hovoril Christian naštvane a pri tom pohľadom prepaľoval raz Eddieho a raz Adriana. Adrian ho pre istotu poslúchol, aj keď sa mu od Christiny odchádzalo naozaj veľmi ťažko.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Dimitrij, keď si všimol krv na dreze a zemi. Adrian mal vúmysle im to všetko vysvetliť, ale Christian ho znovu umlčal svojim pohľadom. Úprimne, nechcem ho vytočiť ešte viac, pretože to by mohlo viesť k pouťitiu ohňa. Zranení dnes bolo až príliš.

„Ty mlč a ty,“ Christian ukázal na Eddieho, ktorý zrazu zbledol, „mi povedz, čo sa tu stalo.“ Adrian si len vzdychol a sadol na stoličku pri posteli. Bol príliš vyčerpaný.

„Zavolal ma Adrian, aby som... aby sme sa tu mohli dostať. Tušil, že sa Christine niečo stalo. Keď sme prišli, Christina ležala v kuchyni na zemi vo vlastnej krvi. Podrezala si žily. Začal na ňu pôsobiť éter a Adrian si myslí, že by mala užívať lieky,“ vysypal Eddie všetko, čo vedel.

Christian sa so zdvihnutým obočím pozrel na Adriana. „Je mi jedno, čo si myslí on. Na Christinu má zlý vplyv.“ Adrian mu na to nepovedal nič, nechcel sa s ním hádať. Úplne mu stačilo to, že sa pozeral na zranenú Christinu. Keby bol s ňou, nič také by sa nestalo. Keby bol vedel, čo urobí, nenútil by ju dnes používať éter. Christian si toho dnes vytrpela dosť.

„Keby nebolo Adriana, Christina by pavdepodobne umrela,“ zastal sa ho prekvapivo Dimitrij. Adrian by nikdy nečakal, že to urobí práve muž, ktorý mu vzal bývalú lásku. Nie, na Rose už viac nesmiemysieť, Rose je minulosť. Teraz tu je Christina.

„Dimitrij, pre teba platí to isté čo pre Adriana – mlč!“ Otočil sa späť k Eddiemu. „Bude Christina v poriadku, alebo je treba zavolať lekára?“ Christian odmietal komunikovať priamo s Adrianom, ktorý to vedel najlepšie. Dával mu za vinu to, že sa Christina zranila. Nebyť jeho, bola by úplne v poriadku.

„Prečo sa nespýtaš rovno Adriana? On ju uzdravil a on vie, čo s ňou bude.“ Christian si myslel, že vybuchne. Nakoniec sa s ním bude musieť aj tak pozhovárať. Nemá navýber, sklamal ho ešte aj svoj strážca, aj strážca Castile.

„Povedz, čo vieš,“ vyzval s povzdychom Christian Adriana.

„Na Christinu začína pôsobiť éter. Preto si podrezala žily a nedokázala sa potom sama uzdaviť. Chcel som... chcel som ju ísť pozrieť. Vedel som, že tu je. Zavolal som Eddieho a spolu sme sa tu dostali. Potom som ju uzdravil.“

Christian nadvihol obočie. „Chcel si ju prísť pozrieť,“ zopakoval neveriacky a nesúhlasne pokrútil hlavou. „Adrian, drž sa od nej ďalej.“

Prikývol na súhlas. „A Christina bude v poriadku. Len sa z toho musí vyspať a keď sa prebudí, bude potrebovať darcu, poprípade aj strážcu. Nemôžeme ju teraz nechať bez dozoru. Ozaj, prečo ste sa vrátili tak skoro? Nemali ste prísť až o niekoľko dní?“ napadlo ho zrazu.

„Akadémiu napadli strigoji. Lissa so strážcami prišli pred nami, ja s Dimitrijm sme pomáhali pri ich likvidovaní. No, Dimitrij si vyslúžil zvezdu,“ hovoril pyšne Christian.

„Nikomu sa nič nestalo?“

„Nie. Okrem toho, myslím, že ak by si ešte niekoho uzdravil, asi by to s tebou seklo. Prepáč, že som na teba tak vyletel, ale keď som ťa videl pri Christine, proste som sa neovládol. Mal by som sa ti poďakovať za jej záchranu. Dimitrij a Eddie mali pravdu.“

Christina:

S trhnutím som sa prebudila a prudko som sa posadila. Nevedela som,čo sa to stalo, ale bola som príšerne smädná a hladná. Tiež som mala chuť na krv. Zbadala som svoje zakrvavené oblečenie a pomaly si spomínala na to, čo sa stalo. Keď som však uvidela Adrianovu tvár, zahnala som myšlienky na krv a sústredila sa na neho. Jeho zelené oči mi pripomenuli, že to on bol vždy pri mne, keď som sa prebudila. Tie jeho oči sú už samozrejmosťou.

„Čo sa stalo?“ chcela som vedieť.

„To nám povedz ty.“ Prekvapilo ma, že tu je aj Christian, Eddie a Dimitrij,

„Ja... neviem. Porezala som sa,“ priznala som a cítila sa pri tom previnile. Stále im robím len starosti.

„A Adrian ťa uzdravil,“ dokončil Christian. To som si  mohla domyslieť aj sama, inak by tu teraz nebol. Ďakovne som sa pozrela na Adriana a pokúsila sa o úsmev. On sa na mňa tiež usmial a mala som pocit, že sa mi pri jeho úsmeve zastaví srdce. Odhalil pri tom svoje špicaté, predĺžené očné zuby a ja som si v tom spomenula na to, že by som potrebovala krv. Ale myšlienky na krv som dokázala potlačiť tým, že som sa ďalej rozplývala nad Adrianom.

„Nemal si sa vrátiť až v piatok? Dnes je predsa len utorok!“ obvinila som Christiana, nespúšťajúc pohľad z Adriana. Ten vyzeral, že vie, prečo tu brat je.

„Strigoji zaútočili na Akadémiu, tak sme sa museli vrátiť späť na dvor, aby bola kráľovná v bezpečí,“ odvetil s povzdychom.

„Stalo sa niekomu niečo?“

„Pár morojov bola zranených, no od nás nikto. Brali to hlavne ako útok na kráľovnú, takže Lissa do konca týždňa do Lehighu nepôjde. Taktiež do Montany poslali viac strážcov pre princeznú Dragomirovú.“ Zamračila som sa. Vôbec by mi nebolo ľúto, keby si z nej strigoji urobili predjedlo. Bola po uši zamilovaná do Adriana, bolo to na nej vidieť, a preto som ju v láske proste nemala. Ešteže si nezmysleli ju poslať na dvor, to by som asi vraždila.

„Mmmh...“

„Pôjdeme,“ povedal Christian a tie slová boli pravdepodobne venované hlavne Adrianovi. Ten ho však nevnímal. Bol úplne ponorený do vlastných myšlienok. „Zem volá Adriana!“ zvolal hlasnejšie a Adrian sa naňho nechápavo pozrel.

„Dobre, choďte.“ Adrian len mávol rukou a nevyzeral, že by chcel odísť. Ak by som mala povedať pravdu, bola by som veľmi rada, ak by tu zostal.

„Aj ty.“ Postavila som sa z postele a pre istotu sa nepozerala na svoje oblečenie. Bohato mi stačili zakrvavené periny. Myslela som si, že keď sa postavím, zatočí sa mi hlava, no chvalabohu sa nič také nedialo. Cítila som sa výborne aj napriek tomu, čo sa stalo. Ešteže som si na to celkom nepamätala.

„Chcem sa s ňou ešte porozprávať,“ namietol Adrian.

„Ne-“ chcel niečo povedať Christian, určite bol proti tomu, ako ho poznám.

„Christian, ak chceš ísť, choď. Tiež mám pre Adriana pár otázok.“

Christian potom s Dimitrijm odišiel a podarilo sa mi vyhnať aj Eddieho. K tomu mi pomohol Adrian. Aj keď mal Eddie spočiatku námietky kvôli tomu útoku, no keď som mu pripomenula, že aj ja mám značku sľubu, odišiel. Ja som sa zatiaľ rýchlo prezliekla do niečoho čistého a šla k Adrianovi.

„Ďakujem,“ povedala som, keď som si sadla oproti nemu na posteľ. On sa ešte stále nepohol zo stoličky, na ktorej sedel.

„Christina, toto je naozaj vážne. Éter ti spôsobuje zatemnenie mozgu, z čoho môžeš... no proste zošalieť.“ Takto sme sa o tom rozprávali ešte niekoľko minút.

„Ja naozaj netuším, na čo sú dobré tie lieky,“ sťažovala som sa bratovi, keď som sa vracala zo sedenia u doktora, alebo kto to vlastne bol. V ruke som držala antidepresíva a neveriacky nad tým krútila hlavou. „Kde som sa to dostala?“

„To ti naozaj pomôže, aj keď utlmí tvoje schopnosti.“

„To ako éter nebudem môcť používať?“ zdesene som sa ho spýtala.

„Budeš môcť, ale nie veľmi. Pravdepodobne len občas.“

V ten deň som zaspala pomerne rýchlo. Bola som úplne vyčerpaná z toho všetkého, čo sa dialo okolo mňa. Adrian, éter, strigoji a kopec iných nepodstatných somarín.

Vôbec ma neprekvapilo, že sa mi snívalo o Adrianovi. Znovu bol v mojom sne. Tentoraz sme boli u mňa v apartmáne. Nábytok tu bol upravený. Pohovka bola pred zrkadlom. Sedeli sme na nej... a vlastne priamo pred tým zrkadlom. Sedela som pri Adrianovi a opierala sa oňho. Akoby to bolo naozaj.

„Chcel by som ti niečo povedať,“ šepol a objal ma, pri tom ma pohladil po vlasoch a tvár mi zaboril do vlasov. Ten pocit som milovala. Zatvorila som oči a vychutnávala si jeho prítomnosť. Ach, kiežby to nebol len sen.

„Čo také?“

„Pamätám si, keď som ťa prvý raz videl. Ty si na to spomínaš tiež, nie? Bola si strigoj a ja som ťa zachránil. Aj ako strigoj si bola roztomilá. Plná energie a chuti bojovať. Už vtedy som vedel, že si neobyčajná. Ale vtedy som miloval Jill, čo sa však zmenilo.“ Keď spomenul Jill, od závisti ma pichlo pri srdci. „Neskôr som si uvedomil, že vzťah s ňou nemá žiadnu budúcnosť. No stále si tu bola ty. Tvoja žiarivá aura v mojej blízkosti sa dala prehliadnuť len ťažko. Keď som ťa spoznal viac, zistil som, že som sa zamiloval.“ Adrian mi odhrnul vlasy z krku a priložil mi naň pery. Zachvela som sa a takmer vzdychla. Bolo tak príjemné. Jednu ruku mi položil na zjazvené líce, a keď som otvorila oči, zbadala som slabý záblesk éteru medzi jeho a mojou pokožkou. Na líci ma niečo príjemne šteklilo. Keď Adrian ruku odtiahol, jazva bola preč a na líci som mala späť svoje tetovanie. To som videla v zrkadle. Otočila som sa k Adrianovi a prekvapilo ma, ako blízko má pri mne tvár. „Milujem ťa, Christina Ozerová,“ povedal napokon. Chystala som sa mu povedať, že ho tiež milujem. Naše tváre sa stále približovali k sebe a ja som sa už tešila, ako ho pobozkám.

Sen zrazu zmizol. To ja som sa prebudila, pretože nejaký idiot mi začal búchať na dvere. Postavila som sa a šla otvoriť. Cestou som sa však zastavila pri zrkadle, pretože sa mi zdalo, že som tam videla niečo žiariť. Takmer som padla na zadok, keď som zbadala svoje tetovanie, ktoré bolo v poriadku. Ale veď... to bol sen! To nemôže byť pravda.

Otvorila som dvere a v nich stál môj brat. Schytila som ho za ruku a vtiahla dnu. Vlasy som si našťastie pred tým stihla dať tak, aby mi nebolo vidieť do tváre.

V rýchlosti som sa začala obliekať. Potrebujem ísť za Adrianom! „Christian? Akú schopnosť má Adrian?“

„Ovláda éter,“ odvetil.

„Ty dobre vieš, ako to myslím. Akú ďalšiu schopnosť k tomu dostal?“ páčila som z neho ďalej. Dúfam len, že to je to, čo si myslím, žeby to malo byť.

„Pomocou éteru sa dokáže hocikomu dostať do sna. Prečo? Stalo sa niečo?“

Nesúhlasne som pokrútila hlavou. „Nie, len s ním potrebujem súrne hovoriť.“

Vonku bolo zamračené, čo bolo obrovské plus. Inak by som musela ísť cez slnečné svetlo, čo by nebolo príjemné. Rozbehla som sa za Adrianom a totálne sa vykašľala na Christiana. Teraz som myslela len na Adriana a na ten sen.

Keď som utekala k Adrianovi, srdce mi šlo takmer vyskočiť z hrude. Nevedela som, čo bude Ďalej, ak mi prisvedčí, že to je pravda. Čo bude potom? Boli aj tie sny pravdivé? Keď som prišla k jeho apartmánu, zakopala som. Dosť ma prekvapilo, že otvoril dvere.

Nečkala som na nič, len som k nemu podišla, chytila ho za golier trička a stúpla na špičky. Videla som rozžiarenú Adrianovu auru, tak som nečakala na jeho reakciu a pobozkala ho.