17. kapitola

Zostávalo už len pár dní do mojich skúšok. Nemohla som uveriť tomu, že o pár dní už možno budem strážca! S Dimitrij som netrénovala, mal mizernú náladu od rozchodu s Rose a nechcela som ju od neho chytiť. Aj tak som bola stále vystresovaná. Nevedela som, ako to zvládnem. Síce som už raz také skúšky absolvovala, toto bude iné. Od tohto závisí moja budúcnosť!

Ako takmer každé ráno som si dala lieky. Dnes by sme s Adrianom nemali trénovať éter, takže mi nebude vadiť, ak moje schopnosti trošku otupím.

„Takže v stredu ťa vezmeme s Eddiem na Akadémiu Svätého Vladimíra. Už sa teším,“ oznamoval mi Adrian, keď som prišla k nemu domov.

„Neteš sa.“

„Negáciu poslednej vety si si mohla odpustiť. Ja viem, že to zvládneš, ale som zvedavý aj na ostatných budúcich strážcov.“ Vedela som, že tento rok končí aj kráľovnina sestra. Adrian mal pre Jill kedysi slabosť, za čo ju nenávidím. Bola som rada, že som ju už dosť dlho nevidela.

Adrian vzal do ruky fľašu whisky a spýtavo sa na mňa pozrel. Mykla som plecom, že mi to je jedno, čo Adriana dosť prekvapilo, pretože obvykle alkohol odmietnem. Teraz som mala také stresy zo skúšok, že mi na tom nezáležalo.

„Čo ak tie skúšky nezvládnem? Ja chcem byť strážca, Adrian!“

„Budeš,“ uistil ma a s úsmevom na perách mi podal sklenený pohár.

Adrian:

Adrian sa naklonil ku Christine a pobozkal ju na čelo. Spala u veľmi dlho, obyčajne bola už o takomto čase hore. Vždy sa zobudila skôr než on. Pohladil ju po líci a vlasy jej odhrnul z tváre.

„Christina?“ opýtal sa a jemne ňou zatriasol. Nič sa nedialo. „Christina!“ Adrian tentoraz povedal jej meno a niečo hlasnejšie. Všimol, ako sa jej veľmi pomaly dvíha a klesá hrudník. Keď sa započúval do tlkotu jej srdca, zistil, že bije inak než obyčajne. Tak pomalšie a nepravidelnejšie. „Chris!“ zvolal. Ak by bola v poriadku, už by sa prebudila.

V tom si spomenul na to, že Christina včera tesne pred tým, ako pila, užila lieky. To pravdepodobne spôsobilo, že teraz stratila vedomie. Adrian nečakal na nič a ihneď ju vzal na ruky. Chcel ju čo najrýchlejšie odniesť na ošetrovňu na kráľovskom dvore. Bola to taká menšia kráľovská nemocnica, ktorá nebola od bytu, kde býval Adrian, ďaleko.

Adrianovi sa lakťom podarilo otvoriť dvere. Prekvapilo ho, že za nimi našiel prekvapeného Eddieho. Eddie šokovane vydýchol, keď zbadal Christinu v bezvedomí v Adrianovom náručí.

„Čo sa...“ chcel sa spýtať, ale Adrian ho umlčal svojim pohľadom. Strážca sa už radšej na nič iné nepýtal a nasledoval Adriana do ošetrovne.

Adrian sedel na jednej z drevených stoličiek, ktoré boli v malej čakárni. Lakťami sa opieral o kolená a tvár si zakrýval dlaňami. Nemohol uveriť, ako mohol zabudnúť na to, že Christina užíva lieky. Ako sa mu to mohlo stať? Prečo dokáže jedna chvíľa nepozornosti napáchať toľko školy?

Bude vôbec Christina v poriadku? A čo bude ďalej – bude z toho viniť práve Adriana?

Adriana tieto otázky trápili už najmenej dve hodiny. Za ten čas mu nikto nič nechcel povedať.

„To bude dobré,“ prehovoril po dlhom čase Eddie. Adrian sa naňho pozrel a trpiteľsky vzdychol. Eddie si všimol, že je bledší než obyčajne. Takmer ladil s tou stenou! Bol presvedčený o tom, že ak do niekoľkých minút niečo nezje alebo sa niečoho nenapije, tak to s ním sekne. S najväčšou pravdepodobnosťou bude potrebovať krv, a to čo najskôr.

„Ako si tým môžeš byť taký istý? Čo ak... čo ak...“ Adrianovi zlyhal hlas a Eddie si ihneď domyslel, čo tým chcel povedať. Oprel sa o stenu a pozeral sa na linoleovú podlahu. Nemyslel si, že by mu to Christina neodpustila. Bude to dobré! – zopakoval si sám pre seba.

„Ahoj, Adrian,“ pozdravil Abe, ktorý práve vošiel cez biele dvere do čakárne. Vyzeral dosť naštvane. „Kde je Christina? A nevrav mi, že to nevieš! Christian povedal, že spolu trénujete éter a zabralo mi dosť času, než som zistil, kde si.“

Cítila som tak, akoby po mne práve prešiel parný valec, alebo akoby som práve prešla cez skartovačku. Žalúdok mi stále nepríjemne skrúcalo. Myslím, že som bola aj príšerne hladná. Sestrička mi vysvetlila, čo sa stalo a ja som nemohla uveriť, že som proste zabudla na to, že som užila lieky a takmer hneď na to sa napila alkoholu. Už by som s tým vážne mala prestať, lebo dopadnem ako nejaký alkoholik.

Pomaly som prechádzala po chodbe, po ktorej ma poslala sestrička. To, čo som pred sebou uvidela, ma dosť prekvapilo. Adrian, Eddie a Abe sa spolu rozprávali. No, skôr to bola ostrá výmena názorov. Čo tu robí Abe? Predsa by mi dal vedieť, že príde, nie?

Adrian si ma všimol a zdalo sa, že sa mu uľavilo. „Christina!“ zvolal a rozbehol sa ku mne. Pomaly ma objal a vtisol bozk na čelo. Ja som si len od úľavy vzdychla a pritisla sa k nemu bližšie. „Tak som sa o teba bál.“ Sklonil sa ku mne a nežne ma pobozkal. Pomaly mi rukami upokojujúcu prechádzal po chrbte a ja som sa pri ňom cítila tak výborne. Ani ten najkvalitnejší alkohol ti nezamotá hlavu tak dokonale ako muž!

„Môže mi niekto láskavo vysvetliť, čo sa to tu deje? Toto sa mi teda nezdá len na trénovanie éteru!“ hovoril Abe a jeho hlas som počula stále hlasnejšie. Do prčíc, už sa vážne správa ako môj otec! „Adrian, ak nechceš-“ Abe nestihol dokončiť svoju hrozbu, pretože Adrian sa odo mňa vzdialil a otočil sa k nemu. Ja som urobila krok vľavo, aby som naňho videla.

„Abe, čo tu robíš?“ opýtala som sa. Adrian sa na mňa zamračil. Jasné, on by to všetko vybavil najradšej sám, ale do tohto by sa nemusel pliesť, lebo to môže dopadnúť veľmi zle.

„Mal som v pláne sa tu stretnúť s Rose, ale neprišla tu, takže pôjdem do Lehigh. A teraz by som bol rád, ak by mi niekto vysvetlil, čo sa to tu deje.“

„Adrian mi pomáha ovládať éter.“

„Ja nie som slepý, Christina!“ upozornil ma.

„Pane, myslím, že toto nie je vaša vec,“ zapojil sa do rozhovoru aj Adrian. Abe mal čo robiť, aby nevyletel z kože.

„Christina, nechal som ťa tu len pre to, že som uznal za vhodné, aby si sa naučila niečo o éteri a o schopnostiach, dozvedela niečo o svojej rodine. Ale pitie alkoholu, stretávanie sa s Adrianom Ivaškom a podoba na Tašu Ozerovú ťa vystavuje nebezpečenstvu.“ Abe to hovoril tak, akoby vedel, čo sa stalo. „Áno, viem, že ťa napadli. A Nie je ľahké si domyslieť, prečo si teraz tu. Momentálne to vyzerá tak, že ti dovolím nastúpiť na jedno miestu alchymistu v Rusku.“

„Ale ja tam ísť nechcem.“

„Mal by som svoju vetu poopraviť: Pôjdeš do Ruska či chceš alebo nie. Nie si tu v bezpečí.“ Abe sa významne pozrel na Adriana, ktorý sa prekvapivo nemal k reči. Eddie bol na tom podobne. Jasom sa necítila dobre a konverzácia s Abeom aj tak dopadne katastrofálne. Tým som si istá.

„Abe, prosím ťa... už som dospelá a môžem si rozhodovať sama za seba, nie? sama musím uznať, čo je pre mňa to najlepšie. Nemôžeš len tak prísť a povedať, že idem preč. Už mám plány do budúcnosti.“ Tak toto vyznelo dosť divne.

„S Adrianom?“ opýtal sa s úškrnom na perách. Vykročila som smerom k nemu, tak, aby som stála medzi ním a Adrianom.

„Aj.“ Mykla som plecom a pozrela sa na menovaného.

„Aj? Tak aké sú teda tvoje plány?“

„Budúci týždeň mám skúšky. Ak ich zvládnem, budem môcť byť strážca.“

„Ani náhodou!“

„Abe, ty za mňa nerozhoduješ,“ zopakovala som. „Ja som sa tak rozhodla už dávno a moje rozhodnutie už ty nezmeníš. Nejdem nikde, zostávam tu.“

S Adrianom sme potom zašli k darcom. Obaja sme potrebovali krv. Neskôr sme išli ku mne. Najskôr som však musela Gabrielle zatvoriť na terasu, inak by sa znovu dožadovala pozornosti.

Ležala som vedľa Adriana a užívala si tento moment. Nemuseli sme medzi sebou ani komunikovať, úplne stačila len naša prítomnosť. Bolo to dokonalé. Adrian sa zrazu prisunul bližšie ku mne a rozpustil mi vlasy. Pohladil ma po nich a usmial sa.

„Máš nádherné vlasy,“ šepol a pobozkal ma na líce. Ja som sa otočila k nemu a spojila naše pery. Jednou rukou som ho objala okolo krku a druhou ho tisla bližšie ku mne. Moje srdce sa šlo zblázniť.

V tom niekto zaklopal. Bolo to naliehavé a dosť hlučné klopanie. Chcela som ísť otvoriť, ale Adrian sa nemal k tomu, aby mi to dovolil.

„Nechoď,“ a znovu ma pobozkal. Bozkával dobre a ako každý raz, tak aj teraz sa mi zatočila hlava. Našťastie som ešte dokázala triezvo rozmýšľať a šikovne som Adriana od seba odstrčila. Zvalil sa späť do perín a len si nešťastne povzdychol. Rozbehla som sa k dverám a tesne pred tým, než som ich otvorila, som si upravila vlasy.

Bol to Christian a bez toho, aby som mu to dovolila, vstúpil dnu. Vyzeral vyplašene. „Dnes sa konal súd s Tašou. Zvrtlo sa to tam na niečo ako menšiu bitku a Taši sa podarilo prekĺznuť popri strážcoch. Nikto netuší, ako sa to mohlo stať. Prišiel som ťa varovať, keďže sa na ňu až príliš podobáš.“