18. kapitola

Christian si len teraz všimol, že tu nie som sama. Cuklo mu kútikmi úst a zodvihol jedno obočie. „Prepáčte, asi som prišiel trošku nevhod. V každom prípade, setrička, pokiaľ si na dvore, nič ti nehrozí,“ ubezpečil ma a hneď sa vytratil. Neviem prečo, no nejako ma to netrápilo.Proste na tašu som už zabudla a úplne ju vypustila zo svojej mysle. Pre ma už bola akoby mŕtva.

Prišla som späť k Adrianovi a sadla si k nemu na posteľ. Túžila som po ňom. Ani som si neuvedomila a už som ho pohladila po ruke. „Kde sme toskončili?“ Adrian ma chytil za zápästie a stiahol na seba. S výdychom som sa naňho zvalila. Teraz som na ňom ležala a tváre sme mali blízko seba. Adrian ma pohladil po chrbte.

„Čo chcel Christian?“ opýtal sa a očami hypnotizoval moje pery. Mala som v pláne ho trochu viac potrápiť a neskloniť sa k nemu. Keď mi rukou zašiel do vlasov a snažil sa ma k sebe pritiahnuť ešte bližšie, len som sa uškrnula a ani sa nepohla.

„Myslím, že momentálne to je nepodstatné,“ odvetila som. Dnes som naozaj nemala v pláne uvažovať nad Tašou. Sme na kráľovskom dvore = sme v bezpečí.

Ľahla som si vedľa Adriana. Lenže ten sa ku mne hneď prisunul tak blízko, ako to len bolo možné. Ľahol si na bok a prel sa o lakeť a hlavu položil do dlane. Neustále sa na mňa pozeral. Jednou rukou mi prešiel po bruchu a na boku sa zastavil. Dych sa mi zrýchlil a tep bol na tom rovnako. Videla som, ako sa mi pri dýchaní dvíha a klesá hruď. Adrian sa ku mne sklonil a pobozkal ma. Rukou, ktorú mal položenú na mojom boku, prešiel pomaly nahor. Pri tom sa mi tričko trochu vyhrnulo. Rukou som zašla Adrianovi do vlasov a pritisla si ho k sebe ešte bližšie.

„Čo to vravel Christian?“ opýtal sa ma Adrian, keď sme sa na druhý deň chystali na menšie nákupy, ktorými nás poverila Torrie, gazdiná v sídle Ivaškových. Adrian mal dnes v pláne predstaviť ma jeho rodičom. Už teraz mám z toho poriadne nervy. „Včera som sa ťa na to už zabudol opýtať,“ dodal s úškrnom. Ihneď som si spomenula na včerajší večer a včerajšiu noc a do tváre sa mi nahrnula červeň. Priznávam, bolo to úžasné... A pri tom som úplne zabudla na Tašu.

„Vraj sa Taši podarilo utiecť.“ Adrian zastal cestou k autu a spýtavo sa na mňa pozrel.

„Utiecť?“

„Áno, ale pokiaľ sme na kráľovskom dvore, žiadne nebezpečie nám nehrozí,“ odvetila som pokojne.

„Ako to myslíš?“

„Pamätáš si na súd, kde mi Taša povedala, že sa o mne nemal nikto dozvedieť? Ona o mne vedela a nechcela, aby som sa plietla do rodiny Ozerových. Vtedy sme ešte spolu neboli. Christian mi prišiel len oznámiť, čo sa stalo, aby som si dala pozor. To je všetko a mňa už viac žiadna Taša nezaujíma. Nepoznala som ju tak mi je jedno, čo s ňou je.“ Obišla som Adriana a chcela otvoriť dvere na jeho aute, no zabránil mi v tom.

„Myslím, že Taša je nebezpečná. Naozaj nechcela, aby sa Christian o tebe dozvedel. Čo ak ti chce ublížiť? Nemôžeš to brať na ľahkú váhu, ľaliové dievča.“ Pohladil ma po líci a pousmial sa. „Ide s nami aj Eddie, pretože ideme mimo kráľovského dvora.“ Povzdychla som si a mávla rukou, že i to je jedno, ale v skutočnosti som bola trochu viac naštvaná, pretože som s Adrianom nemala súkromie. Spomenula som si na to, že Abe je ešte stále na kráľovskom dvore. Chcela som sa mu vyhnúť, tak tá večera s Ivaškovými sa mi hneď zdala ako prijateľnejšie riešenie. Predsa len – raz to prísť muselo.

„Adrian, Taša je posledná osoba, na ktorú chcem teraz myslieť.“ Podišla som k nemu bližšie a objala ho okolo krku. Sklonil sa ku mne len natoľko, aby si oprel čelo o to moje. Pozeral sa mi priamo do očí. V tých jeho som videla, že ovláda túžbu pobozkať ma.  Adrian ma len chytil za boky a snažil sa vyrovnane dýchať. Pohľadom pri tom neustále hypnotizoval moje pery...

„Musíme ísť, inak Torrie nestihne navariť a ver mi, že to bude teda dráma,“ zasmial sa a uškrnul sa na mňa.

„Môžem šoférovať?“ opýtala som sa a pri tom si konečne všimla postavu s rozstrapatenými blond vlasmi. Eddie!

„Môžem ísť začať kopať tri hroby?“ pobavene sa spýtal, pozrel na Adriana a na pozdrav mu kývol hlavou.

„Na čo?“

„Tak ak by som ti dovolil šoférovať, zabili by ste sa obaja – bez urážky, Christina. No a ja by som z toho mal potom tiež problém, nemyslíte? Tak by som šiel radšej s vami, nech rovno zabiješ aj mňa.“ Adrian sa na Eddieho len zamračil a niečo zahundral. Eddie si len vzdychol: „No, tak nakoniec z toho nebude nič, čo už.“ Víťazne som sa usmiala a zamierila k autu.

„Chceš nás zabiť?!“ skríkol Eddie, keď som prudšie zabrzdila. Do spätného zrkadla som naňho hodila prísny pohľad.

„Kto ti kázal ísť s nami?“ Eddie mi už začínal liezť na nervy, pretože mi vyčítal každú chybu, ktorej som sa dopustila. Raz to bolo prekročenie rýchlosti, prudšie zabrzdenie alebo odbočenie. Adrian bol – na moje obrovské prekvapenie – celkom pokojný a vždy, keď sa ozval Eddie, len nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Eddie, buď budeš ticho, ale pôjdeš pešo. Môžeš si vybrať,“ ozval sa po chvíli Adrian a Eddie bol odvtedy už ticho.

Kúpili sme všetko, čo sme mali. Eddie nám celý čas robil bodyguarda a dosť sa v tom vyžíval. Svoju prácu bral vážne a ja som si nevedela predstaviť, aké to bude, keď budem strážca aj ja. Dúfam, že nebudem taká, ako Adrianov strážca. Eddie by sa mal začať správať nenápadnejšie.

„Ja sa tej večere normálne bojím,“ šepla som Adrianovi, keď sme sa vrátili na kráľovský dvor a odniesli plné tašky potravín Torrie do kuchyne. Adrian ma len objal a upokojujúco prešiel rukou po chrbte.

„Nemáš sa čoho báť, podľa mňa ťa budú mať radi.“ Povzdychla som si.

Otvorila som šatník a začala rozmýšľať, čo si vlastne oblečiem. Večera s priateľovými rodičmi... čo môže byť horšie? Popravde, hneď by som mohla vymenovať niekoľko vecí, ktoré sú horšie ako toto, ale tým som sa momentálne nechcela zaoberať. Chcela som sa Adrianovým rodičom páčiť.

Nakoniec som si vybrala jednoduché čierne šaty, vlasy si vyčesala a jeden pramienok uvoľnila a zastrčila za ucho, aby mi nezavadzal. Nalíčila som sa a počkala na Adriana, ktorý ma mal prísť vyzdvihnúť.

V bruchu mi nepríjemne vrčalo a dosť som sa bála, ako to dopadne. Chcela som to mať už čím skôr za sebou.

„Vyzeráš nádherne,“ šepol Adrian, keď ma objal. Keď som tak pri ňom stála, hneď som mala pocit, že tá večera nemusí byť až taká strašná.

„Aj ty.“ Usmial sa a pobozkal ma na líce.

Vzala som si kabelku a skontrolovala, či má Gabrielle čo jesť a piť, pretože som si nebola istá, kedy sa vrátim a či by som na ňu potom nezabudla. S Adrianom sme sa teda vybrali do sídla Ivaškovcov.

Musím uznať, že Torrie varí naozaj výborne. Večera prebehla v tichosti, občas sme prehodili zopár viet a vôbec to nebolo také hrozné, ako som si predstavovala. Myslela som si, že buď Adrianova matka, alebo otec budú nepríjemní, ale mýlila som sa.

„Takže ty si sestra Christiana Ozeru,“ povedal Nathan Ivaškov, otec Adriana. Na súhlas som prikývla a odpila si z pohára, v ktorom som mala víno.

„Vie o tom len krátko,“ dodal Adrian. Ten sedel vedľa mňa a ešte stále ma držal za ruku, ktorú mi teraz stisol. Pulz mi iste hocikedy vyskočil nad dvesto, takže som potrebovala upokojiť. Bolo to hlavne vtedy, keď sa ma niekto z jeho rodičov niečo opýtal.

„Kde si žila predtým? Myslím... vyrastala si pri morojoch alebo nie?“ zapojila sa do konverzácie aj Daniella Ivašková.

„Vyrastala som na Slovensku a žila pri jednej darkyni. S morojmi som bola v kontakte, ale nežila s nimi. Len ich občas stretávala a taktiež aj v škole.“

„Och, to je zaujímavé.“

„Christina úspešne ukončila tréning dhampýrov – strážcov. Ak túto stredu zvládne ďalšie skúšky na Akadémii Svätého Vladimíra, bude z nej právoplatný strážca.“ Nathan aj Daniella zalapali po dychu. Zdalo sa mi, že Adrianova matka akosi zbledla. Toto nemal hovoriť!

„Moroj nemôže byť strážca!“ vyhlásil napokon po chvíli jeho otec.

Zhlboka som sa nadýchla a spustila: „Na našej škole sme si mohli vybrať, či chceme byť obyčajní moroji alebo moroji, ktorí nechcú, aby pri nich stále niekto bol. Školu som ukončila v šestnástich a odvtedy pracovala pre Abeho Mazura ako alchymista. Mám skúsenosti so zabíjaním strigojov. Dokonca viac skúseností, než hociktorý strážca na dvore. Ja som nechcela byť jeden z tých morojov, ktorých niekto ochraňuje. Pretože ak by sa mi niečo stalo, bol by za to zodpovedný on, a to je nespravodlivé! Pokiaľ sa mi niečo stane, je to moja vina, nie niekoho iného. Taktiež by som v budúcnosti chcela niekomu robiť strážcu.“ Srdce mi šlo takmer vyskočiť z hrude. Cítila som, ako sa mi do tváre nahrnula červeň, no bolo mi to jedno. Nech na to majú akýkoľvek názor.

„Mami, aj ty si chodila na tréningy, kde vás učili obranu, nie? Toto je niečo podobné,“ zastal sa ma Adrian.

„Adrian, to je pravda, ale toto je niečo iné. Samozrejme, Christina, je to tvoj názor a tvoje rozhodnutia.“

Pri odchode ma Daniella chytila za ruku a usmiala sa na mňa. naznačila mi, aby som podišla k nej.

„Chcela som ti povedať len to, že som rada, že si Adrian našiel niekoho z kráľovského rodu a k tomu moroja. Dúfam, že vám to spolu dlho vydrží.“