19. kapitola

„Nezabudni, že o deviatej odchádzame na akadémiu,“ pripomenul mi Adrian, keď som si kontrolovala, či mám na tie skúšky zbalené všetko. Pozrela som sa na hodiny a zistila, že nám do odchodu zostáva ešte polhodina. Ešte raz som si prezrela všetky veci, ktoré som si zbalila. Spolu s Eddiem a Adrianom by sme tam mali aj jednu noc prespať, keďže skúšky začínajú zajtra ráno – to je pre normálneho človeka večer. „Myslím, že už si to skontrolovala najmenej dvakrát a som si istý, že ti nechýba nič.“

„Len aby som tu nakoniec nezabudla teba!“ odvetila som nervózne. Adrian sa len uškrnul a už si zo mňa viac srandu nerobil. Bola som taká nervózna. Od zajtrajších skúšok závisí všetko a ak by som ich zbabrala, nadobro by som stratila možnosť byť strážcom.

Išla som ešte do sprchy, a naposledy skontrolovala byt. Gabrielle som už včera odniesla k Mii Rinaldiovej, ktorá sa s ňou hneď skamarátila a sľúbila, že sa mi o ňu zatiaľ postará.

„Môžeme ísť,“ povedala som, keď som sa uistila, že som nič nezabudla a poriadne zamkla svoj apartmán. S Christianom som bola včera a dnes na kráľovskom dvore nie je, pretože šiel za Lissou. Eddie nás začal v podzemnom parkovisku, opretý o svoje auto. Keď sme k nemu s Adrianom prišli, kývol hlavou na pozdrav a otvoril kufor, aby sme si tam mohli dať svoje veci.

Keď sme prišli do Montany, bol už takmer obed a ja som bola hladná. Nie hladná, potrebovala som krv. Povzdychla som si, čím som upútala Adrianovu pozornosť.

„Stalo sa niečo?“

Prikývla som. „Mala som pocit, že som niečo zabudla. Zabudla som zájsť k darcom!“ Bola som si istá, že tu darcov iste majú, veď to je akadémia, ale nechcela som tam ísť hneď.  I keď by to nemal byť problém.

„Neboj sa, len sa ohlásime u Alberty, že sme tu. Dimitrij povedal, aby sme za ňou zašli.“ Adrian povedal jeho meno ako nadávku, ale na to som si už takpovediac zvykla.  Tí dvaja sa nemajú v láske kvôli Rose. Aj keď sa cez to Adrian preniesol a k Rose už, dúfam, nič necíti, averzia voči Dimitrijmu mu stále ostala.

Zazvonil mi mobil a ja som nemusela ani hádať, kto volá. Bol to môj drahý braček.

„Áno?“

„Už ste prišli na akadémiu?“ opýtal sa Christian.

„Pred chvíľou.“

„Dobre, len som sa chcel uistiť, že si v poriadku. Pozdravuj... tých dvoch,“ zasmial sa a ja som sa nad tým len pousmiala.

„Jasné. Odkáž kráľovnej, že ju tiež pozdravujem. Aj svojho strážcu a že ďakujem.“ Nebyť Dimitrijho, teraz tu nie som.

Mala som strach z toho, že sa to stane. Celý čas som nemohla pustiť z hlavy, že na túto akadémiu chodí aj kráľovnina sestra – princezná Dragomirová – Jill! A práve teraz išla oproti nám.  Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa na ňu nemračiť. Vedela som, že Adrian má pre ňu slabosť, ale taktiež som si celý čas priala, aby na ňu nejakým spôsobom zabudol.

„Ahojte,“ pozdravila a usmiala sa. Adrianovi venovala o niečo žiarivejší úsmev než mne a Eddiemu. Eddie len kývol hlavou na súhlas a Adrian sa pousmial.

„Ahoj, Jill.“ Prekvapilo ma, že Jill okolo nás len prešla a pokračovala v ceste.

„Nemám ju rada,“ šepla som, keď sme boli dosť ďaleko na to, aby nás nemohla počuť.

„Nie je zlá. Nehľaď na to, kto má aký titul. Je síce princezná, ale je naozaj super kamarátka.“

„Práve preto ju nemám rada!“ Adrian sa na mňa spýtavo pozrel, a potom sa začal smiať.

„Aha. Nie, nemusíš sa ničoho obávať.“

Ohlásili sme, že sme prišli a Adrian sa vybral s našimi vecami do nejakého apartmánu, ktorý nám pridelili. Eddie šiel zas so mnou k darcom.

„Nechápem, ako vám krv môže chutiť. Mne je už pri pohľade na ňu nevoľno. Čo ak by moroj pri pohľade na krv omdlieval?“

„Eddie, ty si dhampýr,“ zasmiala som sa, „tak nemôžeš vedieť, ako taká krv chutí. Myslím, že keby si bol moroj, tak by ti z krvi zle nebolo.“

„Ale predstav si to. To by bola sranda!“ Predstaviť som si to nevedela, ale tento rozhovor s Eddiem mi tak zdvihol náladu, že som aj zabudla na to, že zajtra mám skúšky. Tiež som sa na to snažila nemyslieť.

Keď sme prišli k darcom, snažila som si vybrať niekoho, kto toho dnes mal menej. Do oka mi padla mladá žena, ktorej krk vyzeral celkom dobre. Videla som na ňom len jedno čerstvé uhryznutie, ďalšie takmer neboli vidieť.

„Počkám vonku,“ dodal Eddie a ja som sa len uškrnula, keď sa otočil na päte a odchádzal. Podišla som k darkyni, ktorá od nedočkavosti takmer poskakovala na pohovke, na ktorej sedela. Nepochopím, ako môžu byť tí ľudia na tom tak závislí. Sadla som si vedľa nej a ona si hneď odhrnula vlasy z krku. Mohla mať najviac dvadsaťosem rokov. Tak mladá a celkom pekná. Dlhé gaštanové vlasy jej siahali takmer po pás a zelené oči vyzerali tak úprimne, až som si skoro rozmyslela to uhryznutie. No aj tak som sa k nej naklonila a jazykom si prešla po očných zuboch, ktoré inokedy tak nevnímam, no teraz ma akoby pálili. Povzdychla som si a zaborila jej zuby do krku. Mladá žena vzdychla a úplne sa uvoľnila. Tak som získala väčší prísun krvi do úst. Dala som si zopár glgov, a potom sa od nej odtiahla. Darkyňa sa usmievala. Pohľad mi padol na jej krk. Zľahka som sa ho dotkla a pomocou éteru som jej zahojila ranky po uhryznutí. Žena síce nedostala pôvodnú farbu tváre, ale aspoň jej krk vyzeral lepšie.

Spokojne som sa vybrala von, kde ma čakal Eddie.

„Uhm, tuto,“ ukázal na svojich ústach ľavý kútik, „niečo máš.“ Zatváril sa zhnusene, tak som si hneď domyslela, že to musí byť krv. Ihneď som si šuchla chrbtom ruky po perách.

„Sorry.“

„Musíš sa vyspať!“ zopakoval Adrian už asi po piatykrát. Zatlačil ma späť do postele a prikryl. „Mám pocit, že si ako trojročné dieťa, ktoré sa bojí byť samo v izbe,“ vzdychol.

„Ale keď mne sa zaspať nedá, Adrian.“ Krv mi dodala viac energie, ako som predpokladala, takže mala na mňa asi rovnaké účinky ako káva.

S Adrianom sme boli v jednej z izieb, v ktorých kedysi bývali moroji. Boli tu dve postele a Adrian ležal na tej oproti mne. No zrazu sa postavil a zamieril ku mne. Posunula som sa, aby mal viac miesta a uškrnula sa.

„No poď, ideme spať,“ povzdychol si a prikryl ma perinou.

„Spať alebo spať?“

Zasmial sa, no v jeho smaragdových ošiach som zbadala ohníčky. Sklonil sa ku mne a šepol: „Naozaj spať.“

S Adrianom som sa rozlúčila už asi pred desiatmi minútami. Teraz som stála pri ostatných dhampýroch, ktorí čakali na skúšky. Popravde, ja som jedny takú už prežila, tak som vedela, čo mám čakať – mnoho prekážok, pascí a tak ďalej.

Christina bola na rade. Adrian vedel, že to zvládne na jednotku. Chcel pre ňu len to najlepšie. Lenže akbude strážkyňa, hrozí jej nebezpečenstvo. Tiež to bude znamenať, že by spoluďalej byť nemohli. Lenže Christina sa tak snažila a rozhodla sa sama, kde to chce v živote dotiahnuť a Adrian jej v tom nechcel brániť.

Christina úspešne odpratala dvoch strigojov zo siedmych. Ako svojho moroja dostala jedného mladého strážcu, ktorý sa role vystrašeného moroja ujal až príliš dobre.

„Tá je asi najlepšia,“ ozval sa zrazu Eddie, ktorý bol doteraz prekvapivo ticho. „Keby bola dhampýr, určite by sa stala jedným zo strážcov kráľovny.“ Adtiana predstava toho, že Christina bude patriť niekomu inému, ranila. Pri práci strážcu sa môže zraniť, niekto ju môže zabiť. Čo ak by ju stratil takouto cestou?

„Máš pravdu,“ odvetil. Snažil sa, aby to vyznelo tak, že s ním súhlasí, lenže Eddie si to všimol.

„Viem, že to bude pre teba šok, keď sa stane strážcom. Aj pre ňu, pretože to vôbec nie je také, aké si to predstavuje. Lenže Christina sa o seba dokáže postarať a vie dobre bojovať. Veď sa na ňu pozri! Myslí, že je lepšia než Rose.“

„Aj tak je v nebezpečenstve, pretože ovláda éter. Čoskoro na ňu začne mať ešte väčšie účinky ako doteraz, a potom už nebude zvládať svoje povinnosti strážcu. Možno len vtedy, ak by mala niekoho...“ Adrianovi až zlyhal hlas. Eddie na chvíľu zadržal dych a pozrel sa naňho.

„Tieňom pobozkaného? Chceš, aby niekohomŕtveho priviedla späť do sveta živých,“ dokončil zaňho. Adrian len prikývol a ďalej sledoval Christinu. Nechcel rozmýšľať nad tým, čo bude, keď Christina skončí skúšky. V mysli sa mu začínal rodiť plán, ktorý by rád uskutočnil. Pre jej dobro.