Kapitola 15.

„Tak tu si!“ zvolala Neema na svoju sestru len čo ju zbadala stáť neďaleko stolu, kde sedeli. Aj napriek tomu, že jej sestra vyzerala ako živá mŕtvola, bola rada, že ju vidí. Aspoň tak mala istotu, že je v relatívnom poriadku.

„Prepáč, trochu som sa zdržala,“ zamrmlala na ospravedlnenie, no takmer ju nepočuli.

„Kde si bola, už ťa tu čakáme asi dve hodiny,“ vytkla jej Sareh, vôbec si nevšímajúc zronenú tvár svojej priateľky.

„Bola som navštíviť Restalona.“

Neema zhíkla, ruky priložila na ústa. „Snáď nechceš zrušiť zväzok s Ravenom. Však nie?“

Ruana pokrútila hlavou, usadiac sa na stoličke. „Nie, to by som neurobila. Som aká som, ale otcovi by som to neurobila.“ Ušila som si na seba bič a budem s ním žiť až do konca života, dodala si sama pre seba.

„Vyzeráš strhane,“ poľutovala ju sestra.

„To je v poriadku, len som sa príliš dobre nevyspala.“

„Mohla by si sa konečne upokojiť, Sareh? Správaš sa ako nadopovaný králik,“ okríkla svoju kamarátku hnedovlasá Arya.

Čiernovláska sa zamračila na kamarátku. „Tak prepáč, Ary, že som naštvaná. Neviem, na čo som sem vôbec chodila,“ zavrčala.

„Pretože ťa naštval tvoj drahý brat a nechceš, aby si to odniesol tvoj manžel alebo dcéra. Už ti svitá?“ podpichla ju Neema.

„O čom to vy tri hovoríte?“ zamiešala sa do rozhovoru Ruana, ktorá akoby náhle ožila.

„Hovoríme o tom, že sa môjmu podarenému bračekovi sa zase raz niečo podarilo a som naňho strašne naštvaná,“ zavrčala opäť Sareh.

„Čo zase Selig urobil?“ povzdychla si Ruana v mysli zablúdiac k obrazu tmavovlasého krásavca, s ktorým sa zaplietla ešte na strednej. Selig bol pekný, takmer až nadľudsky krásny, to vedela každá žena, ale bol to aj nenapraviteľný sukničkár. Sama sa o tom mala možnosť presvedčiť. Často to bolo aj hlavná téma ich hádok, kým tvorili niečo podobné vzťahu.

„To ešte presne neviem, ale keď mi Layla volala, neznela nejako šťastne. Ak jej ublížil, prisahám, že ho už vážne vykastrujem!“ zastrájala sa.

Ruana zatrepala hlavou, aby sa prebrala, opierajúc sa o ruky zložené na stole. „Kto je Layla?“

„Layla Prescottová je moja kamarátka ešte zo strednej, aj keď sa presťahovala do Juneau. Niečo s ňou musel mať, ale neviem čo. Dôležité je len to, že ublížil ďalšej mojej priateľke. Akoby toho nebolo už aj tak dosť,“ prskala nahnevane, založiac si ruky na hrudi.

„Nerieš Seliga, veď vieš, že takýto bol ešte na strednej,“ snažila sa ju upokojiť Ruana.

„Viem, ale aj tak ma to už unavuje. To naozaj musí vliezť pod každú sukňu, ktorá sa okolo neho zavlní?“ odvrkla Sareh, vstávajúc od stola.

Všetkým bolo jasné, že zamierila k baru, aby si kúpila niečo ostrejšie ako drink, ktorý pili obyčajne. Tak to bolo vždy. Brata síce milovala, veď to, koniec koncov, bolo jej dvojča, ale keď prišiel, skončilo to najskôr hádkou a Sareh vždy potrebovala tvrdší alkohol, aby sa spamätala.

„Ruana? Prečo si bola za Restalonom?“ dobiedzala Neema na sestru.

Ruana si povzdychla, zavierajúc oči. Zase sa cítila na pokraji síl. „Nechaj to tak, Nee. To je medzi mnou a ním. Ale mala by som ísť domov. Raven neznáša, keď chodím neskoro,“ lúčila sa.

Rýchlo všetky tri objala, aj Sareh, ktorá sa medzitým vrátila, a bez jediného otočenia odišla. Priateľky za ňou len smutne pozerali, akoby sa už-už mali za ňou rozbehnúť.

„Myslíte, že sa niekedy tí dvaja vôbec porozprávajú?“ podotkla Arya.

„O čom konkrétne?“ spýtala sa Neema, vôbec nechápajúc, čo jej priateľka myslí.

„Ešte nepovedz, že si si nevšimla, ako sa na seba pozerajú, keď si ten druhý myslí, že ten prvý nepozerá. Očividne sa majú radi, ale sú príliš hrdí a tvrdohlaví na to, aby si to priznali.“

Sareh pokrútila hlavou. „Mýliš sa, Ary, Raven ju nemiluje. Keby to tak bolo, neurobil by z nej trosku, ktorá pred chvíľou ledva odišla.“

Tentoraz pokrútila hlavou Arya, ale ostala ticho. Síce si stála za tým, čo povedala predtým, v duchu sa však stále pýtala samej seba, či jej lásku prejavuje práve takým krutým spôsobom. Buď je len opatrný, alebo je to ten najneľudskejší vlk na svete.

vvv

Suri sa pohniezdila na posteli v snahe prebudiť sa zo sna. Na rozdiel od predchádzajúcich nocí, keď ju trápili nočné mory, tento sen bol veľmi krásny. Ľutovala však, že to bola číra fantázia. V tom sne totiž hojdala v náručí krásne malé dievčatko s medovými vlasmi a žltými očkami s rozkošnými iskričkami. Nemusela dvakrát hádať, čie oči to boli. Poznala len jediného muža, ktorý také mal.

Napriek tomu, že to bola fantázia, na chvíľku prepadla tej predstave. Prepadla niečomu, čomu nechcela uveriť, a vlastne ani nemohla. Lekár jej po tej strašnej nehode povedal, že je asi tridsať percentná šanca, že znovu otehotnie. A hoci sa jej mesačné záležitosti ozývali so železnou pravidelnosťou, zo svojej vlastnej lekárskej praxe vedela, že tridsať percent je takmer ako nula. A na zázraky prestala veriť ešte ako malé dievčatko.

Potriasla hlavou, aby si prečistila myšlienky. Namiesto premýšľania sa ponaťahovala a zašmátrala okolo. No posteľ vedľa nej bola studená. Takže sa jej nezdalo, keď sa v noci budila na pocit prázdnoty. Tambe tu nebol. V duchu sa začínala strachovať, že sa niečo stalo. Ale pátrať po tom bude až potom, čo sa osprchuje.

Zo skrine, v ktorej jej Tambe uvoľnil nejaké poličky, si vybrala nohavice a modrú blúzku, ktorú jej kedysi dávno darovala jej matka na Vianoce. Medzitým, ako mierila do kúpeľne, premýšľala, že by nebolo od veci začať pomaly premýšľať nad darčekmi. December bol síce ešte pomerne ďaleko, ale ona sama sa vždy držala zásady, že je lepšie nakupovať v predstihu, ako sa potom naháňať ako blázon.

Za toho ma môžu považovať aj bez toho, dodala si sama pre seba.

Prudko otvorila dvere do kúpeľne a strnula uprostred pohybu. Pre ňou stál takmer dvojmetrový fešák s tmavohnedými vlasmi, z ktorých ešte kvapkala voda. V ruke mal uterák, ktorým sa utieral, lenže to bolo všetko, čo na sebe mal. Veľký, svalnatý chlap bol totiž úplne nahý.

Zdravý rozum jej napovedal, aby sa rýchlo otočila a našla Tambea, ale neubránila sa tomu, aby si ho neprezrela. A že to bolo poriadne dôkladne. Mohol mať tak okolo dvadsať päťky, možno o pár rokov viac. Telo mu pokrývala zlatistá pokožka, pod ktorou sa napínali mocné svaly, ktoré skôr pripomínali oceľové laná než skutočné povrazce tkaniva. Tvár mal krásnu, akoby ju vytesali anjeli, a z nej na ňu doslova svietili tmavomodré oči plné prísľubov. Nezabránila však ani tomu, aby jej zrak nepadol aj k jeho nižším partiám. A... panebože... Bol fakt obrovský.

Rýchlo zatrepala hlavou a silou vôle sa sústredila na jeho tvár. Ten votrelec bol očividne dokonalý chlap, ale, na jej veľké prekvapenie, ju nezaujímal. Bol tam nahý a poriadne vyvinutý, ale s ňou to ani nepohlo. Vôbec ju to nevzrušilo tak, ako keď sa pozerala na Tambea a mala pocit, že vybuchne, ak sa jej ihneď nedotkne.

„Ešte chvíľku ma takto pozoruj, cherrié, a prestanem sa ovládať,“ zapriadol neznámy hlbokým hlasom s falošným francúzskym prízvukom.

„K-k-kde je Tambe?“ vykoktala zo seba.

Neznámy sa zasmial hlbokým smiechom, ktorý by väčšina žien považovala za zvodný. „Ahá... tak ten je v kuchyni. Asi nám chystá raňajky.“

Suri kývla a sprevádzaná smiechom toho chlapa vycúvala z kúpeľne, následne za sebou zatresnúc dvere. Vbehla do spálne, kde si zložila veci, a pomaly zostupujúc zo schodov, pozerala okolo seba, akoby bola zlodej v cudzom dome. Vošla do kuchyne a tam našla Tambea, ako sa prehrabuje v chladničke a niečo hľadá. V celej miestnosti sa vznášala vôňa čerstvo uvarenej kávy.

„Kto bol ten chlap v kúpeľni?“ vybafla na neho bez pozdravu, čo malo za následok, že podskočil a hlavou buchol do poličky v chladničke.

Šúchajúc si hrču, ktorá mu takmer ihneď navrela, sa na ňu otočil. „Čože?“

„Kto. Bol. Ten. Chlap. V. Kúpeľni,“ zopakovala, ruky založené v bok.

Tambeho telo stuhlo, ruka zastavila v polovici pohybu. „Ty... ty... si ho už videla?“ pýtal sa celý zaskočený.

„Áno, mala som tú česť.“

„To... vieš... on... on...“ koktal Tambe, neschopný sformovať akúkoľvek rozumnú odpoveď.

Suri sledovala jeho rozpaky, keď v tom jej niečo napadlo. „Počuj, ak si bi, mal si mi to povedať už dávno. Mne to nevadí, ale ocenila by som, keby si si sem po dobu trvania nášho... vzťahu nikoho nevodil. Dosť ma to uráža.“

Tambe na ňu vypleštil oči. „Čo? Nie... on... Selig... to... nie...“

„Ach bože, už sa vykoktaj!“ zvolal odrazu hlboký hlas pre Suri stále neznámeho muža. Trochu sa pootočila, a keď zbadala, že už je oblečený, uvoľnila sa. „Tuto ten tĺk sa ti snaží povedať, že nie som jeho milenec, ale bratranec.“

„Bratranec?“ zapochybovala Suri, ale teraz už bola pokojnejšia.

„Ver mi, Tambe je na ženy, nie je na chlapov. A keby bol, určite by som o tom vedel.“

„A to ti mám veriť?“ odfrkla si Suri trochu pochybovačne.

„Tak aby si bola pokojná, cherrié, ja som tiež na ženy. A musím povedať, že mám snúbenicu a dve deti. A keby som aj bol bi, tak si vyberiem niekoho normálneho, nie vlka ako som ja.“

„Fúúú... ďalší vlk?“

Prikývol. „Som vlk, ale pre teba skôr Selig.“

„Teší ma, ja som Suri,“ podala mu ruku. „Ty máš dve deti?“

Selig sa zasmial a sadol si na stoličku. Suri ho napodobnila. „Hej, dve. To vieš, jedna noc na strednej a sú z toho ďalekosiahle následky,“ odvetil hlasom plným irónie.

„Stáva sa to často? Teda, že dievča po jednej noci s vlkom otehotnie?“

„Dosť často. Asi v deviatich z desiatich prípadov. To vieš, vlčie gény a hormóny sú silné.“

Suri sa zachmúrila. „Nezáleží to skôr od ženy?“ Lekára v sebe proste nezaprie.

Pokrčil plecami. „To naozaj neviem. Kto sa v tom má vyznať? Hovorím ti len to, čo máme všetci overené,“ odvetil a pustil sa do raňajok, ktoré sa pred ním zjavili.

Pred ňou pristáli dva toasty, džem a horúca káva. Vďačne sa usmiala na Tambea, teraz už sediaceho vedľa seba. „Prepáč, že som na teba vyletela a myslela si také veci. Len som bola prekvapená, keď som ho našla v kúpeľni.“

„To je v poriadku. Skôr si ma zaskočila ako urazila,“ zazubil sa. Zase mal dobrú náladu.

Opäť sa usmiala a odchlipla si z kávy. „Prečo si mi nepovedal, že tu je?“

„Pretože si spala a ja som ťa nechcel budiť. A okrem toho som ani nevedel, či ho tu vôbec nechám.“ Posledné slová pretisol len pomedzi zuby.

„Hej, pokoj, Tambe. Pred dvomi hodinami som volal s Laylou. Už som ti vysvetlil, že tu ostanem tak dva-tri týždne, kým sa jej otec neupokojí a matka neprestane nariekať. Fakt nerád by som schytal guľku do zadku.“ Pri tých slovách si spomínanú časť tela trochu pošúchal, akoby cítil tú bolesť.

„Môže mi niekto vysvetliť, čo sa deje?“ dožadovala sa pozornosti Suri.

Tambe pozrel na Seliga významným pohľadom. Ten si len povzdychol a spustil: „Ide o to, že som snúbenici ušiel spred oltára. Bál som sa, ako to všetko dopadne, či ma ešte vôbec bude chcieť vidieť, ale nakoniec to dopadlo dobre. Volal som s ňou pred dvomi hodinkami a povedala, že sa vôbec nehnevá. Vlastne priznala, že keby som neutiekol ja, urobila by to ona,“ hovoril a bolo na ňom vidno, že je šťastný.

„Počkaj, prečo chcela utiecť ona? To si ťa nechce zobrať alebo čo?“

„Chceme sa zobrať, veď sa milujeme, ide skôr o to, že sa nechceme zobrať tak, aby nás k tomu dohnali jej rodičia,“ odvetil pokojne Selig.

„Takže vy sa chcete zobrať, ale keď vás do toho dokopali jej rodičia, zľakol si sa toho, ako rýchlo to ide a radšej sa pekne po anglicky vyparil.“

Prikývol. „V podstate máš pravdu. Kiežby to takto pochopila aj moja sestra.“

„Takže si jej nakoniec volal?“ zamiešal sa do rozhovoru Tambe.

„Volal, ale nemalo to žiadny efekt. Vyhrážala sa odrezaním jednej určitej partie môjho tela, o ktorú by som nerád prišiel. Layle odmieta zodvihnúť, lebo je presvedčená, že by ma za akýchkoľvek okolností kryla. Dúfam, že ti nevadí, že tu ostanem?“ uisťoval sa opäť.

Tambe takmer nepatrne prižmúril oči. „Vadí, ale aj napriek tomu všetkému sa neobrátim chrbtom rodine. Ale nezvykaj si na to, stále som nezabudol na... tamto z vysokej.“

Suri sa pozerala na to, ako si jeden druhého premeriavajú a dovtípila sa, že sa to jej týkať nebude. Ale bola zvedavá. Túžila dozvedieť sa viac o Tambeovi, ale on očividne netúžil po takom rozhovore. V Seligovi vytušila zdroj takých informácií. Už sa tešila, ako ich z neho bude ťahať.

„Suri?“

Pokrútila hlavou a otočila sa na Tambea. „Áno?“

„Chystáš sa dnes niekam alebo ostaneme doma?“

Usmiala sa naňho. „Nepôjdeme za Lunnou? Veď už ako dlho sa vyhráža, že ma tam dotiahne hoci aj za vlasy.“

Aj Tambe sa usmial, následne prikyvujúc. V mysli sa opäť raz zaoberal Seligom. Pohľad, ktorý upieral na Suri, bol síce úplne nevinný, možno taký, aký upierajú na seba kamaráti, no aj tak sa mu nepozdával. Po tom všetko bol podozrievavý a neveril, že pre tentokrát nechá Selig na pokoji ženu, ktorú on považuje za svoju. Hoci tvrdil, že miluje len Laylu.

Pokrútil hlavou, aby si prečistil myseľ. V duchu si prisahal, že mu dá aspoň šancu. Dúfal však, že sa v ňom opäť nesklame. Alebo v Suri. To už by pravdepodobne neprežil.