Egyptská mytológia

Mytológia sa dotýkala už počiatkov starovekého Egypta, jeho zjednotenia faraónom Menim, ku ktorému došlo približne okolo roku 3000 pred Kr. Identita zjednotiteľa nie je presne známa, pretože pod označením Meni sa môže ukrývať viacero panovníkov – Narmer, Hor-Aha alebo Chasechemuej, či dokonca niektorý zo skorších vládcov. Podľa samotných Egypťanov im vládli v najstarších dobách vládcovia božského pôvodu, polobohovia a ešte skôr samotní bohovia, o tom rozpráva tzv. Kráľovský mýtus.

Starovekí Egypťania nerobili veľký rozdiel medzi posvätným a profánnym (čiže všetkým, obyčajným), pretože verili, že v ich živote sa uplatňuje dvojica kozmických princípov maat a istef v neustálom kozmickom zápase. Maat (neskôr ako bohyňa Maat) predstavoval poriadok, spravodlivosť, ekonomickú aj spoločenskú stabilitu. Princíp istef bol jeho protikladom – chaos, rozvrat štátu, napadnutie nepriateľmi, nízke záplavy, sucho a hladomor. V období pozemskej vlády bohov jestvoval v celej zemi maat, ale ľudia boli, aspoň podľa niektorých zdrojov, príčinou rozvratu. Kozmickú rovnováhu bolo potrebné opätovne nastoľovať prostredníctvom rituálov. Faraón, vtelenie boha na zemi, bol ručiteľom za božský poriadok maat – mal sa starať o bezpečie zeme, právo a v neposlednej rade aj o poriadne záplavy, ktoré mal ovplyvňovať svojim božským zásahom.

Egypt bol podľa mýtogeografie jeho obyvateľov stredom sveta. Egypťania sa považovali za stádo boha Réa a dokonca za jediných skutočných ľudí (pre iných ľudí ani nepoužívali označenie človek). V egyptskej literatúre sa opakovane objavuje silný vzťah Egypťanov k vlastnej krajine a ich túžba zomrieť tu, pretože, ako verili, iba tak môžu dosiahnuť v poriadku druhý svet.

Egyptská mytológia nie je len súhrnom predstáv o bohoch, ktoré sú súčasnému človeku asi najznámejšie a najprístupnejšie. Možno v nej rozoznať niekoľko významnejších okruhov:

• etiologické mýty o pôvode sveta, bohov, ľudí a jednotlivých miest

• kráľovský mýtus týkajúci sa postavenia faraóna, legitimizácie jeho moci a následníctva

• mýty týkajúce sa podsvetia a posmrtného života

Kráľovský mýtus:

Postavenie faraóna prechádzalo počas dejín Egypta vývojom. V Starej ríši bola osoba faraóna nedotknuteľná, jeho kult bol veľmi silný – dokladajú to tak monumentálne pyramídy ako aj sochy týchto panovníkov, ktoré nevyjadrujú vôbec ľudské emócie – a autorita nespochybniteľná. V neskorších obdobiach zažili panovníci spochybnenie svojej božskej moci a dokonca boli považovaní „iba“ za ľudí.

Pohrebný rituál:

Egypťania kládli dôraz snáď ako nikto iný, na pohrebné rituály a zabezpečenie posmrtného života. Prevládala predstava, že je dôležité zachovať si telesnú schránku po smrti neporušenú čo najdlhšie, pretože v nej prebýva duša. To bol aj jeden z dôvodov, prečo bola egyptská medicína na tak vysokej úrovni. Egypťania dosiahli majstrovstvo v umení mumifikácie mŕtvych. V neskorších dobách bola do hrobu prikladaná aj Kniha mŕtvych, ktorá mala slúžiť pre zosnulého ako návod na cestu podsvetím. Do hrobky sa tiež prikladali figúrky služobníkov, ktorí mali za zosnulého vykonávať rôzne povinnosti, obetiny jedla, rôzne talizmany, hlava, ktorá mala slúžiť ako príbytok pre ducha po tzv. rituálnom otváraní úst a pod.

Egyptský panteón

Predstava o jednoliatom egyptskom panteóne hierarchizovaných bohov vznikla pod vplyvom rímskych a gréckych božských rodokmeňov. Egypťania v skutočnosti nikdy nevnímali celé spektrum svojich božstiev, nesnažili sa ich klásť na rovnakú úroveň a zvyčajne sa obmedzili na uctievanie niekoľkých málo bohov. V každom egyptskom kraji, nome, zvyčajne prevládal kult jedného božstva, ktoré bolo pôvodným ochranným idolom z preddynastických čias či sem neskôr bolo importované. Niektoré nomy boli známe ako územia patriace niektorému z bohov. Obrady a zvyklosti spojené s egyptskými bohmi sa kraj od kraja výrazne líšili a niekedy dokonca spôsobovali nevraživosť.

Okrem miestnych božstiev existovali taj také, ktoré boli uctievané celonárodne.

Najznámejšie božstvá:

• Amon („Skrytý") bol hlavným bohom, stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov, ale takisto boh všetkého skrytého a nezjaveného. Bol zobrazovaný v podobe človeka s korunou s dvomi dlhými perami, korbáčom a žezlom.

• Re (Ré alebo tiež Ra) bol jedným z najvýznamnejších staroegyptských bohov. Bol stotožňovaný s poludňajším slnkom. V staroegyptskom umení bol Re zobrazovaný väčšinou ako muž nesúci na hlave kráľovskú korunu a slnečný disk. Namiesto ľudskej hlavy mal často hlavu sokola. Niekedy bol zobrazovaný v závislosti na polohe slnka na oblohe - ako malé dieťa pri východe, dospelý muž v plnej sile na poludnie a ako starec pri jeho západe. Neskôr, po splynutí s bohom Horom, bol považovaný za vládcu neba, zeme a podsvetia, zobrazovaný v podobe sokola. Pre Egypťanov slnko so sebou prinášalo svetlo, teplo a teda aj všetko, čo je nesmierne dôležité pre rasť. Aj preto považovali boha Re za najdôležitejšieho. Videli ho v slnečnom kotúči a verili, že skrze neho vidí Re všetko, čo sa deje na zemi.

• Hor (Horus alebo Hórus) bol starovekým bohom neba, kráľov, vojny a takisto bol ochrancom. Podľa legiend pri boji s silami zosobňujúcimi chaos, prišiel o oko, ktoré sa neskôr pod názvom Horovo oko stalo staroegyptským symbolom sily. Hor je často zobrazovaný ako sokol, alebo ako muž s hlavou sokola, vďaka čomu bol zosobňovaný práve s bohom Re. 

• Anubis (alebo tiež Anup) bol zobrazovaný so šakaľou hlavou (príp. ako čierny šakal) a panoval podsvetiu. Modlitby k tomuto bohu sa našli vyryté na väčšine hrobov. Okrem toho, že je bohom pohrebísk, mumifikácie, smrti a vzkriesenia, je aj ochrancom mŕtvych a sprievodcom zosnulých. 

• Eset (Éset, známa pod gréckym menom Izis) je staroegyptskou bohyňou mágie, materstva, plodnosti, takisto je manželka Hora, sokolieho boha. Ako jedna z mála bola uctievaná aj za hranicami Egypta. Bola považovaná za jednu z najmocnejších bohýň. Jej moc bola podľa legiend taká veľká, že dokázala navracať život. Jej meno doslova znamená „Kráľovná trónu". Trón je zároveň jej znakom a je zobrazovaná ako obyčajná žena s hieroglyfom na čele (údajne práve hieroglyfom predstavujúci trón). 

• Maat bol staroegyptský pojem pre spravodlivosť, poriadok a právo, ktorý sa neskôr prevtelil do podoby bohyne. Maat bola zodpovedná za dráhu hviezd, beh ročných období a takisto za konanie smrteľníkov, ale aj bohov. Jej hlavnou úlohou v mytológii bolo váženie duší v egyptskom podsvetí Duate, ktorým musel prejsť každý človek. Zobrazovaná bola ako žena, ktorá v jednej ruke drží žezlo a v tej druhej anch, na hlave mala pštrosie pero.

• Ptah (alebo Peteh, či Fta) bol boh stvoriteľ, patrón remesiel a umenia. Bol zobrazovaný ako múmia s tesným rúchom, v oboch rukách držal žezlo was (symbol sily).

• Heket (alebo Hekit) bola staroegyptskou bohyňou zrodu, pôrodu, materstva, tiež života a v ľudovej viere bola označovaná za dobrotivú pomocníčku. Keďže pre Egypťanov bola žaba práve symbolom plodnosti a života, bola bohyňa Heket často zobrazovaná ako žena s hlavou žaby, alebo ako sediaca žaba. Neskôr bola Heket spájaná hlavne s posledným stupňom tehotenstva a pôrodom samotným. Bola preto známa ako „Tá, ktorá urýchľuje pôrod". Pôrodné babice boli často označovaní za služobníčky Heket, dokonca aj kňažky tejto bohyne samy vykonávali toto povolanie. Ženy počas tehotenstva zvykli nosiť amulety s podobizňou žaby sediacej na lekne. 

• Anat bola dcérou boha Re a bohyňou vojny a plodnosti, neskôr ochrankyňa bojujúceho faraóna, liečiteľka zaháňajúca démonov. Bola zobrazovaná ako ozbrojená žena s vysokou korunou lemovanou perlami.

• Hapi bol zosobnením každoročných záplav a neskôr aj bohom rieky Níl. Jeho meno značí „plynúci" a k jeho titulom tiež patrí: Pán rýb a vodných vtákov a Pán rieky prinášajúcej vegetáciu. Je takisto darcom hojnosti a je zobrazovaný ako modrý, tučný a dlhovlasý muž s trsom vodných rastlín na hlave a s kvetom lotosu alebo papyrusom v ruke.

• Atum (alebo Tem, či Atem) je jedným z najstarších uctievaných bohov starovekého Egypta. Je stvoriteľom všetkého, otec bohov a ľudí, panovníkov predok alebo jeho otec. Bol považovaný za "nočnú podobu" boha Re a tým pádom niekedy označovaný za boha večernej oblohy.

• Hathor je jedno z najdôležitejších božstiev Starovekého Egypta, bohyňa neba a nebeskej klenby, materstva, hudby a sexuality, ochrankyňa mŕtvych, obchodu a ciest. Bola manželkou boha Hóra a pravdepodobne dcéra boha Re (niektoré zdroje uvádzajú, že bola jeho manželkou). Bola zobrazovaná buď ako krava, alebo žena s hlavou kravy. Väčšinou však mala len kravské rohy so slnečným kotúčom a náhrdelník so znakom anch. Podobizeň kravy vraj získala vďaka starým legendám, podľa ktorých bola Hathor zosobnením Mliečnej cesty, ktorá podľa Egypťanov vytekala z vemena nebeskej kravy. 

• Chons (alebo Chensu, Chonsu, Chonšu) je egyptský boh mesiaca a mladosti z najstarší čias, keď ešte nebol definovaný egyptský panteón. Jeho meno je voľne preložiteľné ako „pútnik", čo odkazuje na pohyb mesiaca po oblohe. Takisto bol považovaný za ochrancu tých, ktorí cestujú v noci. Ako boh nočného svetla bol Chons vzývaný ako ochranca pred divou zverou; ten, ktorý prináša mužom potenciu a pomáha pri liečení. Egypťania verili, že Chons spôsobuje, že mesiac dorastá, ženy počnú, dobytok sa stáva plodným a nos i hrdlo sa napĺňajú čerstvým vzduchom. Je zobrazovaný ako múmia s detským prameňom vlasov, žezlom a mesiacom, alebo s mesačným kosákom na hlave.

• Mahes bol považovaný za boha vojny a zobrazovaný s hlavou leva. Takisto bol ochrancom, boh náhlych prírodných javov (ako napríklad búrka, vietor alebo tma). Predpokladá sa, že Mahes bol spájaný aj s poriadkom a pravdou a bol považovaný za toho, kto požiera vinníkov a ochraňuje nevinných. V neskorších dobách bol len málokedy označovaný svojim vlastným menom, namiesto toho sa pre neho používalo oslovenie Pán zabíjania, pretože bol spájaný s odporom voči cudzej nadvláde. 

• Menhit (alebo Menchit) bola považovaná za cudziu bohyňu, ktorá sa stala družkou boha Anhura. Jej meno značí „Tá, ktorá zabíja", keďže bola bohyňou vojny.

• Sutech (nazývaný tiež Set, vplyvom starogréckej kultúry známy tiež ako Seth) bol pôvodne bohom púšte, jedného z dvoch najvýznamnejších prostredí v Egypte. Takisto bol považovaný za boha chaosu, neporiadku a zmätku.

• Thovt (alebo Thot, či Tot) bol egyptský boh zobrazovaný s hlavou ibisa (vták pripomínajúci bociana alebo volavku). Pôvodne bol bohom mesiaca, potom aj bohom múdrosti, učenosti a mágie, vynálezca písma a božský pisár.

• Tueret (alebo Toeris) bola staroegyptskou bohyňou matiek, tehotných žien a rodičiek, takisto aj pôrodov, pani súhvezdí. Bola zobrazovaná ako tehotná samica hrocha ceriaca zuby, stojaca na zadných nohách, má levie končatiny a krokodílí chvost. Jej meno značí „Tá, ktorá je veľká" a súvisí s jej funkciou bohyne, ktorá sa odvrátila od zla a zabraňuje mu zvíťaziť.

• Usir (alebo Osiris) je egyptský boh vegetácie, plodnosti, vzkriesenia a posmrtného života, vládca podsvetia, ktorý zvíťazil nad smrťou.

Z egyptskej mytológie poznáme aj príbehy o iných bytostiach, nielen o božstvách. Tu su najznámejšie z nich:

• Sfinga nie je len postavou egyptskej mytológie, ale aj tej gréckej. Na rozdiel od Grécka však v Egypte nemali len jednu sfingu, ale hneď niekoľko. Predstavovala muža s telom leva (čo symbolizovalo silu). Egyptská sfinga (alebo tiež sfinx) bola benevolentná, no mala aj ohromnú silu a mala podobný post strážcu ako v Grécku. Snáď najznámejšou sfingou bola tá v Gíze, ktorá údajne "nosila" tvár faraóna.

• Benu (alebo tiež Bennu) je mýtickým vtákom podobajúcim sa na volavku. Podľa legiend sa vraj Benu stal inšpiráciou pre gréckeho Fénixa. Medzi jeho prívlastky patria:   Ten, ktorý sa rodí sám zo seba   alebo  Ten, ktorý stúpa  a Vládca výročí. Benu sa spájal aj s  egyptským kalendárom, znovuzrodením a pravidelným, životodarným stúpaním hladiny Nílu. Vo všeobecnosti Benu symbolizoval opakujúce s a javy v prírode, striedanie ročných období a ročný pohyb slnka na oblohe.

• El Naddaha ("Tá, ktorá volá") je morská nymfa, ktorá podľa legiend volala mužov do Nílu, pravdepodobne, aby tam zomreli. Príbehy rozprávajú o neuveriteľne krásnej žene, ktorá sa náhodne objavuje, keď okolo Nílu v noci prechádzajú muži. Zvyčajne sú dvaja a stvorenie jedného z nich zavolá menom, čím ho omámi, zhypnotizuje. Vyberie sa k vode a chce nasledovať ten hlas. Druhý muž, ktorý nie je zasiahnutým tým podmanivým hlasom, svojho druha drží a snaží sa ho odtiahnuť. El Naddaha pokračuje vo volaní, až kým sa druhému mužovi nepodarí toho prvého odvrátiť od strašného osudu a potom obaja utekajú a ich kroky sprevádza ozvena toho mámivého hlasu.

• Griffin (alebo Gryf) je legendárnym zvieraťom s telom, chvostom a zadnými nohami leva, hlavou a krídlami orla a s orlími pazúrmi na predných nohách. Pretože je lev tradične označovaný za kráľa zvierat a orol za kráľov vtáctva, bol griffin veľmi mocné a majestátne stvorenie. V histórii sa jeho podobizeň dala nájsť na rôznych erboch významných rodov, doteraz zdobí znaky a logá rôznych organizácii.

Zdroj: sk.wikipedia.org; en.wikipedia.org