Slovanská mytológia

Slovanská mytológia je zložitý komplex zážitkov hlbokého dávnoveku i novších foriem mytologických predstáv Slovanov. Mnohé z týchto predstáv sa zachovali až do našich dôb. V období praslovanskej kmeňovej jednoty vládla medzi Slovanmi predstava o najvyššej bytosti obdobnej najvyššiemu bohu iných indoeurópskych národov.

Podľa legendy rozšírenej medzi všetkými slovanskými národmi bola kedysi zem iba vodou a nad ňou stál Boh so satanom. Boh sa rozhodol vytvoriť pevninu, ale keďže jeho anjeli boli príliš ľahkí na to, aby sa ponorili a vyzdvihli ju nad hladinu, požiadal o službu satana, ktorému sa to podarilo v božom mene. Chcel ale Boha oklamať a hrsť zeme si skryl v ústach. Tá mu tam začala rásť a satan ju vykašliaval - tak vznikli skaly, bariny a pustatiny. Boh stvoril úrodné nížiny.

Dôležité je presvedčenie Slovanov, že svet vznikol z ohňa. Oheň bol posvätným živlom a Slovania ho mali vo veľkej úcte. Všeobecne v slovanskom svete predstavoval očistnú silu, čo je aj symbolika preskakovania vatier. U Rusínov má už samotné nebo podstatu ohňa, ktorý sa prejavuje v podobe blesku.

Ďalšia, zriedkavejšia predstava o zúrodnení sveta, je o vajci, ktoré zniesol nebeský kohút a z ktorého sa vylialo sedem riek, ktoré zúrodnili zem. Dodnes sa zachoval zvyk maľovať na Veľkú noc kraslice ako symbol znovuzrodenia (v slovanských hroboch sa často našli kuracie kosti a hlinené vajcia). Táto predstava má zrejme antický pôvod, kde sa vyskytuje podobný mýtus, ibaže vajce zniesol drak.

Existujú rôzne mýty o usporiadaní sveta. Jeden z nich pojednáva o strome, ktorý stojí na ostrove v mori. Jeho korene zapustené hlboko v zemi predstavujú podsvetie (Nav), kmeň znázorňuje svet živých a koruna je kráľovstvom nebeských bohov.

Je známe uctievanie zeme, živiteľky. Skaly sú jej kosti, tráva jej vlasy, rieky predstavujú žily. Nesmelo sa do nej bezdôvodne tĺcť, alebo niečo trhať. Zem dávala nielen úrodu, ale aj liečivé kamene a byliny. V panteóne ju predstavuje pravdepodobne bohyňa Mokoš. Zem bola matkou a nebo bolo otcom, reprezentované Svarogom. Nebeská klenba siahala až po zem a na dno mora. Slnko bolo najčastejšie ohnivou okrídlenou bytosťou (často ženskou), ktorá sa na úsvite kúpe v mori a na svojej ceste po oblohe bojuje s oblakmi. Mesiac bol mladším bratom slnka a rovnako ako slnko, aj mesiac bojuje s démonmi mrakov. Navyše bol dôležitý pri mágií a veštení a odchádzali k nemu duše mŕtvych. Mesiac prinášal hojnosť a zdravie. V splne boli časté rituály tanca, ktoré ho oslavovali, keď bol nov, ľudia bedákali nad jeho stratou, ako bojoval so šelmami. Zora (Venuša) mala blahodarný vplyv pri liečení, láske a zabezpečovaní úrody a je zväčša v nejakom príbuzenskom vzťahu so slnkom a mesiacom. Hviezdy sú deti slnka a mesiaca a je ich presne toľko, koľko je na zemi ľudí.

Starí Slovania prechovávali veľkú úctu k svojim mŕtvym predkom. Verili v dušu, ktorá po smrti v rôznych podobách opúšťa telo človeka a odchádza do lesov, riek, alebo do slnka, mesiaca, hviezd, či na ostrov Bujan. Preto po smrti otvorili okno, aby mala kadiaľ odísť a hneď ho zasa zatvorili, aby sa nevrátila. Niekedy však pred tým zostala ešte nejaký čas na tom mieste, kde človek zomrel. Duše ľudí, ktorí zomreli predčasne, sa často chcú vrátiť do sveta živých. Brali na seba podobu víl, rusaliek, prípadne svetlonosov a bludičiek, ktoré zavádzajú ľudí do záhuby v hlbokých lesoch a barinách. Na víly sa premieňali snúbenice, ktoré zomreli pred svadbou a potom kradli nevesty a deti. Tí, ktorí zomreli násilnou smrťou, sa zvykli vracať v podobe upírov. To súvisí zrejme s prechodom od spaľovania mŕtvych k pochovávaniu. Tiež telo, ktoré sa v zemi nerozkladalo, bolo považované za upíra.

 

Najznámejšie božstvá:

  • Perún je staroslovanským bohom hromu a blesku. Bol zobrazovaný ako muž s drsným výrazom a medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Jazdil na voze ťahanom kozlom alebo lietal po rozbúrenej oblohe na veľkom mlynskom kameni. Jeho zbraňou je sekera, ale niekedy aj kladivo, ktorým mená ohnivé strely - blesky. Bol tiež ochrancom poľnohospodárstva. Ako boh plodnosti sa potuloval po zemi, šíril žiaru letného slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. Polia zlých ľudí zasypával krúpami. (Veľmi často je porovnávaný so severským bohom Thorom.)

  • Morena bola staroslovanskou bohyňou zimy a smrti. Je zosobnením zimy, na jar končí jej vláda. Je považovaná za matku mnohých démonov a nositeľku chorôb. Aj napriek tomu sa však zjavovala ako krásna žena v bielom rúchu. V prípade vojny však bola odetá do čierneho brnenia. K tradičným rituálom patrí vynášania Moreny a jej upálenie alebo utopenie. Zvyk sa zachoval až do dnešných dôb a to aj napriek tisícročnému potláčaniu údajne „pohanských" rituálov.

  • Vesna je v slovanskej mytológii bohyňou jari, života a mladosti, zaháňa Morenu a prináša teplo, radosť a zeleň na polia i do lesov. Bola mladá a krásna. Jej strom bol breza, ktorá na jar rozkvitá ako prvá a z vtákov sa k nej viaže kukučka. V zimných mesiacoch (počal vlády Moreny) sídlila na vrcholkoch hôr.

  • Lada (alebo Lado) je slovanské božstvo, ktoré sa obecne označuje za bohyňu lásky, jari, manželstva, siatia a žatvy.

  • Radegast (alebo Radigost, Radhost) je bohom slnka, hojnosti a úrody, takisto ho niektoré zdroje označujú za boha noci a večerných zôr. Hovorí sa, že Radegast jazdí na vešteckom koni so štítom, na ktorom je vyobrazená hlava tura, jeho helmu nesie labuť a jeho ruka drží kopiju.

  • Živa je polabskou bohyňou života a životodarnej sily. Jej meno je odvodené od slova žiť. Takisto je bohyňou leta a zrelej plodnosti, úrody, sýtosti a hojnosti. Krásavica s letnými kvetmi a klasmi v náručí. Darovala ľuďom umenie obrábať zem, orať, siať a žať. Môže vypustiť Nedostatok aj Hlad, darovať aj odňať plodnosť. Počas prísahy na Živu treba pobozkať zem. S Morenou sa často bijú o jesenné dni, keďže jeseň nemá bohyňu.

  • Mokoš (alebo Mokuša) je bohyňa východoslovanskej mytológie. Je bohyňou oviec, priadok a plodnosti. Naučila ľudí strihať ovce, prať vlnku, priasť na kolovrate, čím vyzradila tajomstvo ovčej vlny, priadze a kolovratu. Často bola zobrazovaná ako priadka s veľkou hlavou a dlhými rukami, ktorými spriadala osud. Ochraňovala tiež poriadok a stáda a bola patrónkou ženskosti a domova. 

  • Jarilo je slovanský boh plodnosti a jarného slnka. Bol uctievaný najmä u pobaltských Slovanov. Zvyčajne býval vyobrazený v podobe pekného mladíka za nejasných okolností uväzneného v podsvetí, čím svet trpí upadá do zimy. Jarilo však utečie na vraníkovi a zlatými lúčmi odmyká nebo a zem, čím zaistí plodnosť predstavovanú rosou. 

  • Belboh (alebo Bielboh, Beloboh) bol staroslovanských boh dňa a svetla. Patrí medzi najvýznamnejšie slnečné božstvá a tiež medzi najstaršie  božstvá vôbec. Jeho meno je predstaviteľom moci svetla v protiklade s neodmysliteľne spätým Černobohom.  Úloha tohto boha bola veľmi pravdepodobne pozitívna, súvisiaca s kladným postavením bielej farby u Slovanov. Keď chcel niekto niečo v minulosti pochváliť, spojil to s bielou farbou. Belboh je personifikáciou svetla a jeho moci. V dobe zimného slnovratu vždy porazil Černoboha a potom prevezme kontrolu nad riadením vývoja. V deň letného slnovratu sa tu tiež opakoval boj, avšak víťazom bol vždy Černoboh.

  • Černoboh (v iných jazykoch Černobog alebo Crnobog) bol bohom noci a temnoty a bol to tiež Belbohov brat. 

  • Veles (alebo tiež Volos) bol staroslovanský boh dobytka, ochranca stád a pastierov. Bol jedným z hlavných a najstarších božstiev Slovanov, uctievaný všetkými slovanskými národmi. Niektorí ho tiež uznávajú za slnečného boha . Je to vládca mŕtvych a pán Podsvetia, ktoré si starí Slovania predstavovali ako šíre pastviny. 

  • Trihlav (alebo Triglav) bolo lokálne božstvo uctievané polabskými Slovanmi. Tri hlavy symbolizujú sféry jeho vlády - nebo, zem a podsvetie. 

  • Svarog je staroslovanský boh slnka a ohňa. Patrí medzi najstarších bohov, neskôr na jeho miesto nastúpil jeho syn Svarožič. 

  • Svarožič je Svarogov syn, ktorý po otcovi prebral úlohu solárneho boha. 

  • Dažbog je Svarogov syn. Bol miláčikom, krásny a obľúbený. Bol uctievaný všetkými slovanskými národmi. Znázorňuje sa so štyrmi hlavami, božími silami, ktoré mali časť dennej moci - Jarilo (jarné slnko), Kupalo (letné), Svantovít (jesenné) a Koliad (zimné). Niektoré pramene uvádzajú, že je to tá istá osoba ako Svarožič. 

  • Stribog je staroslovanský boh vetra a búrok. Spája sa s vodou, slnkom, počasím a dušami zomrelých, je aj bohom spevu a lásky. Môže byť dobrým aj zlým, nosí šťastie i nešťastie. Jeho meno je pravdepodobne odvodené od striebra, ktoré je synonymom šťastia.

  • Siebog je boh lásky a manželstva. Jeho ženou je Živa, jeho ženský protiklad. 

  • Rujevít je slovanský boh spájaný s vojenstvom. 

  • Rod je bohom zrodu. Tvorca všetkého. Spája sa so zrodom. Bol uctievaný pri zimných slnovratoch, ale aj pohreboch, čo dokazuje vieru v znovuzrodenie.  

  • Flins (alebo Flyns, Flinsius, Flinz) je západoslovanský boh spojený so smrťou a znovuzrodením. 

  • Chons je bohyňou mesiaca, preto ju často nazývali aj Luna. Považovali ju za bohyňu čarov a vládla silou uzdravovania a liečenia. Zjavovala sa ako prekrásna deva s bledou pleťou, zaodetá do bielych alebo strieborných šiat. Ak však chcela  prejaviť svoju temnú stránku, zjavovala sa v čiernom rúchu.

 

Ostatné postavy zo slovanskej mytológie:

  • Rusalka je ženská vodná bytosť, často sa vyskytujúca v rozprávkach. Rusalky sú zakliate duše žien, ktoré spáchali samovraždu; detí, ktoré sa utopili či udusili; alebo dievčatá, ktoré zomreli pred svadbou. Zjavujú sa ako krásne a štíhle devy s dlhými, rozpustenými vlasmi, ktoré keď sú mokré, môžu nimi zaplaviť celé dediny. Keď im vlasy uschnú, strácajú Rusalky svoju silu a hynú. Krásne telo im zahaľujú zelené lupene, alebo dlhé biele šaty bez pása, ktorých lesk oslepuje ľudí. Vídať ich v lesoch, na poliach, ich domovom sú však vody, v ktorých majú svoje obydlia. Zamotávajú rybárom siete, zaplavujú polia, prelamujú hrádze. Za jasných nocí vychádzajú na hladinu, sedia na mlynskom kolese, vijú vence, ktorými si zdobia hlavy, alebo skáču do vody. Ich kráľovnou je Dana. Často zvádzajú pocestných krásnym spevom a toho, kto im podľahne, stiahnu do hlbín, alebo ušteklia na smrť. 

  • Baba Jaga má podobu starej ženy. Žije sama v lese v domci, ktorý je obohnaný plotom vytvoreným z ľudských nôh. Spoločnosť jej robí čierna mačka alebo havran. Uchováva mŕtvu a živú vodu a čarovné zrkadlo. Lieta v obrovskom mažiari a oháňa sa kyjakom. Je zosobnením zlej sily, keď k jej chalupe zablúdi človek, zožerie ho. Keď Baba Jaga umiera, stromy sa ohýbajú k zemi a hučí vietor. 

  • Bes je zlé démonické stvorenie. Tento démon dokáže spôsobiť slepotu. Ľudia si ho predstavovali ako stvorenie pokryté chlpmi s krídlami a chvostom, zahalené do tmavého plášťa a cítiaceho dymom. 

  • Čert je démon, ktorý predstavoval vždy len zlú bytosť. Pred nástupom kresťanstva to bola len postava predstavujúce stelesnenie zla a nespájala sa s peklom alebo samotným diablom ako vládcom pekla. Čert je teda považovaný za vrcholne zlého démona s rohami, kopytami, chvostom a prasacou tvárou. Podľa mytológie je synom Černoboha (Černoboga).

  • Sudička je mýtická postava, ide o ženu, ktorá pristupuje ku kolíske s malým, práve narodeným dieťaťom a veští mu osud. Obyčajne prichádzajú tri stareny a vyzerajú ako krajčírky alebo šičky. Jedna má od neustáleho pletenia nite veľkú spodnú peru, druhá má široký palec od držania klbka a tretia má obrovskú nohu od šliapania na kolovrátku. Malé dieťa sa im nevyhne. 

 

Zdroj: sk.wikipedia.org; cs.wikipedia.org;