Keltská mytológia a Avalon

Keltská mytológia predstavuje súbor mýtov a legiend pochádzajúcich z územia Británie, Írska, západnej časti Pyrenejského polostrova, v Gálii (územie dnešného Francúzska), na severe Apeninského polostrova a ďalej cez strednú Európu až na polostrov Malá Ázia. Hovorili rovnakým jazykom a mali rovnaké zvyky, takže ich národ nazývali Keltmi. Obývali však príliš veľké územie na to, aby boli úplne rovnakí. Ich povesti a legendy sa niekedy veľmi líšili, takže aj niektorí bohovia, či bohyne sa líšili - či už menami alebo schopnosťami.

Korene keltskej mytológie môžeme hľadať u Indoeurópanov, z ktorých príchodu na územie dnešnej Európy vznikli najmä keltské kmene. Títo predkovia Keltov priniesli so sebou nielen náboženské predstavy, ktoré sa líšili od ostatných kmeňov, ale najmä ponímanie sveta a jeho vzniku. Spojením pôvodného obyvateľstva s "prisťahovalcami" došlo k prepojeniu týchto predstáv s tými pôvodnými a tie sa stali základom keltskej mytológie. Najvýraznejšou črtou je postavenie žien a bohýň v spoločnosti. Predpokladá sa, že keltské kmene prevzali od pôvodného obyvateľstva matriarchálne materské bohyne, ktoré v spojení s pôvodnými božstvami vytvárali nový panteón a spolu s ním aj novú mytológiu. Vývoj tejto mytológie bol z veľkej časti ovplyvnení aj Rímskou ríšou, pretože v priebehu sto rokov sa prakticky všetky keltské kmene stali súčasťou Rímskej ríše ako jej provincie. To viedlo najmä k tomu, že mnohé kmene preberali veľa podnetov z rímskej mytológie alebo si naopak Rimania brali podnety od Keltov. Mnohí keltských bohovia a bohyne sa tak stali "priezviskom" rímskych bohov na základe nejakej podobnosti.

Keltská mytológia v Írsku

V keltskej mytológii sa môžeme veľa dozvedieť najmä o dobývaní Írska. Legendy hovoria najmä o hlavných postavách Tuatha Dé Danann. Pred nimi bolo Írsko obsadené Parholonom, ktorý velil prvému kolonizačnému nájazdu po Potope. Parholon a jeho ľudia podľahli moru. Gaelovia, prví gaelsky hovoriaci Kelti, boli potomkami Mílových synov, ktorí prišli zo Španielska. Hneď ako dorazili do Írska, narazili na tri bohyne zeme - Banbhu, Fódlu a Ériu. Každá z nich žiadala sľub, že pokiaľ sa im podarí v Írsku úspešne usídliť, pomenujú zem podľa nej. Veštec Amhairghin uistil Ériu, že sa zem bude nazývať jej menom. Za to zase Éria predpovedala, že  zem bude navždy patriť Gaelom (čiže Keltom).

Tuatha Dé Danann - je rasa božských bytostí, údajne pochádzajúcich z bohyne Danu. Boli to obyvatelia Írska pred príchodom Keltov. Priniesli so sebou štyri mocné talizmany - kameň Lia Fáil (zvolal, keď sa ho dotkol právoplatný kráľ), Lughovu kopiju (zaručovala víťazstvo), Nuadov meč (nikto pred ním neunikol) a Dagdov kotol (od neho nikto neodišiel nespokojný).

Avalon - je legendárny ostrov z artušovských legiend. Názov ostrova je pravdepodobne odvodený z keltského slova abal, čiže jablko. Podľa mnohých zdrojov je toto miesto označované za mystické pohrebisko kráľa Artuša a jeho ženy. Nikdy to však nebolo dokázané, pretože ostrov Avalon sa nikdy nenašiel, dokonca ani miesto, ktoré by mu odpovedalo, pretože sa považuje za magické. Zvláštne však je, že toto miesto sa začalo hľadať približne v 12. storočí, keď sa začalo hľadať miesto posledného odpočinku bájneho kráľa Artuša. Dovtedy sa o ňom zmieňuje len niekoľko zdrojov.

Kedysi boli bohovia a bohyne prísne rozdelení podľa národov. Íri alebo napríklad aj Briti mali rozdielne mená pre takmer identických bohov, alebo mali aj odlišných, vlastných. Postupom času sa však toto "rozdelenie" ztenčilo, až napokon ostalo len veľmi málo bohov a všetci sú svorne označovaní za keltských bohov. Tu sú aspoň najvýznamnejší a najznámejší z nich:

• Dagda je najvyšší keltský boh (pôvodne írsky boh z rodu Tuatha Dé Danann). Označovali ho za "otca všetkých" alebo za "pána všetkého vedenia", takisto bol aj "pánom štyroch živlov". Je nesmierne múdry a vzdelaný, majster všetkých remesiel, vynikajúci v čarodejníckom umení, pôvodca hojnosti a znovuzrodenia (mohol vracať život, kvôli čomu ho považovali aj za boha života), veľký bojovník. Ochranca najmä kňazov a druidov. Pán a boh nebies. K jeho atribútom patrila smrtiaca palica (alebo tiež bojový kyjak - jeden koniec zabíjal a druhý oživoval), ohromný a nevyčerpateľný kotol Undry (od ktorého nikto neodíde nenasýtený) a čarovná harfa Uaithne zo živého dubu, ktorá prikazuje ročným obdobiam, aby sa riadne striedala.
  Dagdov kotol je jedným zo štyroch talizmanov rodu Tuatha Dé Danann.

• Taranis je bohom hromu a pán neba (pôvodne waleský boh, neskôr aj galský). Je schopný zosielať blesky pomocou špirál, ktoré zdobia jeho ramená. Je tiež pánom nebeského ohňa a kňazi utišovali jeho hnev upaľovaním obetí zaživa. Chráni hory a vyvýšené miesto, lebo to sú posvätné oblasti. Niektoré zdroje Taranisa stotožňujú s írskym bohom Dagdom. Spolu s Esusom a Toutatisom tvorí tzv. keltskú božskú trojicu. (Na porovnanie môžem ponúknuť napríklad grécku božskú trojicu, ktorú tvorí Zeus, Hádes a Poseidón.)

• Esus je považovaný za boha stromov a lesov (uctievali ho najmä v Gálii). Bol nesmierne krutý a pokým ostatným bohom dávali ľudia obete dobrovoľne, tento boh ich doslova vyžadoval. Takisto ho považovali za nebeského oráča. K jeho znakom patrí diviak. Spolu s Taranisom a Toutatisom patrí k najmocnejšej trojici keltských bohov, tzv. keltská božská trojica.

• Toutatis (alebo tiež Teutates) je waleský boh, ale uctievaný bol aj v Gálii. Je považovaný za otca kmeňov a tiež je bohom vojny. Zobrazovaný je najmä so zbraňami. Ochraňoval bojovníkov a zaisťoval blahobyt. Ako ochrannému božstvu, ktoré malo zaistiť celistvosť a nedotknuteľnosť územia kmeňa, mu bola zasvätená korisť získaná od premožených nepriateľov. K jeho symbolom patrí kôn, alebo kone. Jeho meno sa stalo známym aj vďaka filmom a komixom o Asterixovi a Obelixovi a zvolaniu: "Pri Toutatisovi!" Spolu s Taranisom a Esusom tvorí keltskú božskú trojicu. Za jeho ženský protiklad sa považuje bohyňa Epona.

• Epona je ženským protikladom boha Toutatisa. Takisto bola bohyňou najmä pre obyvateľov Gálie. Jej meno sa dá doslovne preložiť ako "konská bohyňa" alebo "božský kôň". K jej atribútom patrí najmä kôň, rovnako ako je to pri bohovi Toutatisovi, preto bola často zobrazovaná práve na koni. Je považovaná za bohyňu plodnosti a prosperity, takisto bola ochrankyňou roľníctva, mala moc nad úrodou, ale aj nad plodnosťou dobytka. Často bola stotožňovaná s Veľkou matkou.

• Lugh (alebo tiež Lug) je bohom, ktorého uctievali najmä Íri, významný boh z rodu Tuatha Dé Danann. Jeho meno doslovne znamená svetlo, ale tiež havran, jasný alebo žiariaci (mnohé legendy uvádzajú, že z tváre mu vychádzala ostrá žiara, kvôli ktorej mu len málokto dokázal hľadieť priamo do tváre bez toho, aby z toho oslepol). Bol považovaný najmä za boha svetla, ale aj za otca všetkých remesiel.
  Lughova kopija je jedným zo štyroch talizmanov rodu Tuatha Dé Danann.

• Morrigan bola írskou bohyňou, čiže pochádzala aj z rodu Tuatha Dé Danann. V súčasnosti ju môžeme poznať v dvoch rovinách. V tej prvej sa Morrigan zobrazuje v podobe havrana alebo vrany a je považovaná za bohyňu plodnosti, konfliktu, riek a jazier, veštby, vojny, osudu a smrti. Často sa zjavuje na vojnových poliach, kde panuje, ale boja sa nezúčastňuje. Väčšinou ju zobrazujú v čiernej zbroji s dvomi kopijami. Je patrónkou kňažiek a čarodejníc. V druhej rovine je považovaná za trio bohýň vojny v jednom tele, pričom každý mesiac ovládala telo iná zo sestier. Najpravdepodobnejšie sú Macha (okrem vojny je spájaná s mestami, vládou a koňmi), Badb (ktorá predstavovala "vojnovú vranu", často spôsobovala strach a zmätok medzi vojakmi) a Nemain (je považovaná za "vílieho ducha" horúčkovitého zmätku vojny). Niektoré zdroje však uvádzajú inú trojicu bohýň a to Badb, Machu a Anann (vo vojne je zosobnená ako smrť a tiež je považovaná práve za Morrigan).

• Brigid (alebo tiež Brigantia) je bohyňa z božského rodu Tuatha Dé Danann, čiže je aj írskou bohyňou. Má veľmi mnoho mien a podôb. Význam jej mena je vznešená, bola tiež nazývaná "Plameňom Írska" alebo "Ohnivým šípom". Ochraňuje predovšetkým tehotné ženy a pomáha pri pôrodoch, je vynikajúca veštica a prorok, bohyňa vedy a poézie, dozerá na varenie piva a jej kult je úzko spätý s posvätnými studňami. Je bohyňou uzdravovania, hojnosti a plodnosti, ohňa (alebo domáceho krbu) a je ochrankyňou veštcov. Brigid je dcérou boha Dagdu, avšak rôzne zdroje uvádzajú, že Dagda nemal jednu, ale tri dcéry mena Brigid - jedna bola bohyňou poézia, druhá kováčstva a tretia liečiteľstva.

• Nuada (alebo tiež Nuada Airgetlám, v preklade Striebroruký) bol kedysi prvým kráľom rodu Tuatha Dé Danann, ale jeho nárok na trón zanikol stratou ruky, o ktorú prišiel v boji (podľa tradícií museli byť králi dokonalí). Po tom, ako o ruku prišiel, ukul mu kováč novú zo striebra, vďaka čomu neskôr získal svoje "druhé meno". Nuada je dodnes považovaný za boha.
  Nuadov meč bol jedným zo štyroch talizmanov.

• Cernunnos bol bohom najmä v Gálii. Jeho meno doslovne znamená rohatý. Bol zobrazovaný ako muž s jelením parožím, ktorý sedí s prekríženými nohami. Striedavo ho považovali za boha života a smrti, alebo boha prírody, súše a mora, takisto za boha regenerácie. Nech už to bolo akokoľvek, bol to veľmi mocný boh, ktorého podobizne a rôzne rytiny sa našli na území mnohých štátov (napríklad Dánska alebo Rumunska), čo naznačuje, že bol uctievaný takmer na celom území Európy.

• Manannán mac Lir skrátene Manannán je írsky boh morí (Manawydan fab Llyr - skrátene Llyr - bol waleským bohom mora). V súčasnosti je tento boh známy práve pod menami Llyr alebo Lir. Jeho meno v doslovnom preklade znamená "syn mora" a ostrov Man vďačí za svoj názov práve tomuto bohovi.

• Sucellus bol keltský (uctievaný najmä v Gálii) boh lesov, poľnohospodárstva a alkoholu. Obvykle bol zobrazovaný ako muž v strednom veku s kladivom na dlhej násade v jednej ruke a s džbánom piva v druhej.

• Boann je írska bohyňa z rodu Tuatha Dé Danann. Je bohyňou riek. Povráva sa, že porušila zákaz a navštívila zakázanú studňu inšpirácie na kopci Sídh Nechtan. Studňa sa nachádzala v tieni magických lieskových kríkov, ktoré plodili temne červené oriešky. Tie poskytovali vedomosti o všetkom na svete a pojedal ich božský losos žijúci v studni. Voda v studni sa zdvihla a Boann odplavila. Tak sa zo studničky stala rieka Boyne a lososy sa stali jej obyvateľmi.

• Nechtan je írsky vodný boh a manželom Boann.

• Aengus je írsky boh z rodu Tuatha Dé Danann a je synom Dagdy a Boann. Celé jeho meno znie Aengus MacOg (Mag In Óc), čo znamená "syn mladých" alebo "syn panny". Toto "priezvisko" získal kvôli okolnostiam, ktoré predchádzali jeho narodeniu. Aby sa o Boanninom tehotenstve nedozvedel jej manžel Nechtan, Dagda prinútil slnko, aby stálo na nebesiach po deväť mesiacov, takže mal Nechtan pocit, že ubehol jediný deň. Aengus je bohom plodnosti, úrody a tiež je pokladaný za patróna milencov, tiež býva označovaný za boha lásky a aj osudovej lásky, ktorá môže končiť smrťou. Nikdy nebol zobrazovaný ako bard, ale bol tiež patrónom básnikov a hudobníkov.

• Vosegus bol bohom lovu a lesov. Zobrazovaný bol v ťažkom kabáte s lukom a šípmi a jeho verným spoločníkom bol pes.

• Belenus bol boh najmä na území Gálie. Bol bohom vojny, bol tiež spájaný s liečiteľstvom, svetlom a slnkom.

• Annwn je zosobnením Podsvetia. Rôzne zdroje ju vykresľujú v dvoch rovinách - v jednej je Annwn aj bohyňou a jedinou vládkyňou Podsvetia, podľa iných je to len miesto a pravým vládcom je Gwyn Ap Nudd.

• Belisama je keltská bohyňa uctievaná najmä v Gálii. Bola bohyňa svetla, ohňa a remesla, ale tiež riek a jazier. Niekedy bola stotožňovaná s Aténou.

Takisto ako z mnohých iných mytológií, aj z tej keltskej sa k nám dostali rôzne magické bytosti. Tu sú tie najznámejšie z nich:

• Banshee sa dá voľne preložiť ako "žena z kopcov" alebo ako "víla smrti". Je známa svojim vysokým a zúfalým kvílením a plačom, ktorými oznamuje smrť niektorého člena rodiny. Podľa legiend a povestí má každá dôležitá rodina v Írsku svoju vlastnú banshee. Banshee je duša mŕtvej víly alebo  zavraždenej nevinnej dievčina. Zjavuje sa v trochu podobách. Prvá je jej podoba krásnej dievčina s očami bez zreničiek s dlhými, obvykle bielymi vlasmi, odetá do bielej či svetlo šedej a rovnakú farbu má aj jej pleť. Môže sa objaviť v močiaroch alebo bažinách či v blízkosti domu umierajúceho alebo ju môže vidieť niekto z príbuzenstva stáť na ceste pomerne blízko. Často plače a vydáva nepríjemný, uši trhajúci krik (v tom prípade sa o nej dá hovoriť ako o bean-chaointe, čiže kvíliacej žene). Občas je popisovaná ako dievčina sediaca v blízkosti potoka či menšieho vodného toku ako perie zakrvavenú bielizeň toho, ktorá má zomrieť (v tejto podobne je označovaná ako bean-nighe, čiže perúca žena). Niekedy sa zase ukazuje ako vetchá starena v čiernom. Môže sa tiež objaviť v podobe lasice, hranostaja alebo šedej vrany, čo sú zvieratá spájané so smrťou či čarodejníctvom.

• Clíodhna (alebo anglická verzia Cleena) je jednou z ľudu Tuatha Dé Danann a je považovaná za kráľovnú všetkých Banshee. Má moc tvoriť nové pravidlá.

• Melusine (skôr známa ako Meluzína) je víla, alebo duch sladkých vôd, ktorá má namiesto nôh hadí alebo rybí chvost (podobne ako morská panna). Niekedy býva zobrazovaná aj s krídlami. O tejto bytosti vznikajú rôzne legendy a príbehy. V súčasnosti ju považujeme za rozprávkovú bytosť, ktorá rozkazuje vetru.  

• Víly sú v keltskej mytológii považované za bytosti žijúce v podzemí alebo v paralelnom svete, ktorý koexistuje s tým ľudským. Každý národ víly stotožňoval s nejakou inou bytosťou (pre Grékov to boli nymfy, pre Keltov zase sídhe). Keďže každý národ víly premenovával alebo "upravoval" podľa vlastného presvedčenia, dodnes sa nevie ako presne víly vyzerali alebo ako vznikali. Mnohí tvrdia, že ide o duše mladých dievčat a žien, ktoré sa utopili alebo spáchali samovraždu. Víly ako bytosti sa však stále prisudzujú najmä Keltom kvôli rôznym poddruhom víl (napr. Banshee) alebo kvôli anglickým pixies (voľne preložiteľné ako škriatok) a fairies (čiže vílam). Tieto dva druhy si ľudia často zamieňajú, ale rozdiel medzi nimi ja naozaj veľký. Pokým pixies sú menšie ako 30 cm a lietajú za pomoci motýlích krídel. Sú to veľmi veselé stvorenia, ktoré ľuďom robia rôzne kúsky ako napríklad kradnutie a skrývanie vecí. Keďže ich železo zraňuje (slúži hlavne na ochranu pred nimi) nie je možné, aby ľuďom skrývali kľúče, ako to prezentujú rôzne filmy alebo seriály. Naproti tomu faries (čiže víly) sú opisované ako normálni ľudia s magickými schopnosťami. Vynikali svojou až nadpozemskou krásou, vďaka ktorej ich niekedy považovali za anjelov, z čoho neskôr vznikla predstava víl ako okrídlených bytostí, čo sa zachovalo dodnes. Mali dlhé vlasy a údajne žili v lesoch alebo riekach. Milovali tanec a spev. Tu sa väčšina zdrojov rozchádza - niektoré tvrdia, že víly svojim spevom lákali k sebe smrteľníkov, aby ich obrali o život a sami tak mohli žiť naveky, iní zase prehlasujú, že víly boli dobrí "duchovia", ktorí oplývali neskutočnou múdrosťou a ich mágia bola ukrytá v ich vlasoch (preto víly často stotožňovali práve s elfami).

• Oberon a Titánia sú podľa rôznych legiend a mýtov panovníkmi vo svete víl a takisto kraľujú aj celému rozprávkovému svetu. Nie je známe ako vyzerali alebo akými schopnosťami oplývali. Známejší sa stali vďaka Williamovi Shakespeareovi, ktorý ich použil ako postavy vo svojej hre Sen noci Svätojánskej. Mnoho ľudí tvrdí, že tieto postavy sú len výplodom jeho fantázie, ale o Oberonovi a Titánii sa našli zmienky v niektorých keltských príbehoch.

Zdroj: www.en.wikipedia.org; www.sk.wikipedia.org; www.cs.wikipedia.org