Draci 

Draci. Mýtické postavičky z báji a rozprávok, ktoré si predstavujeme ako odporné, veľké plazy, ktoré dokážu lietať alebo nás usmažiť skôr ako si ich stihnete obzrieť. Väčšinou existuje jedna predstava draka: veľký, čierny a šupinatý jašter s veľkými a ostrými drápmi na labách, ktorý chrlí oheň a má veľké čierne krídla. Väčšinou si ho predstavujeme s jednou hlavou, ale pravdou je, že existujú draci s viacerými hlavami, s ktorými sa väčšinou stretneme v rozprávkach a v dávnom stredoveku. Tu podľa rôznych bájí unášali princezné a držali ich u seba dovtedy, kým sa nestali ich nevestami. V skutočnosti ide skôr len o reči vydesených vidiečanov, ktorí sa snažili strašiť malé deti. Drakom v skutočnosti nešlo o ľudí, vôbec ich nezaujímali. Skôr len ako potrava, aj keď sa povráva, že draci boli skôr na divinu, ale či je to pravda, nikto nevie... Kto by to tiež skúmal. Ako šiel čas, každá kultúra a každý národ si vytvoril vlastné príbehy o drakoch. Jedny boli dobrí, iní boli zlí. Tak ako ľudia. Pravdepodobne si ich ľudia vytvárali na svoj obraz.

V knihách sa stretávame s rôznymi predstavami ako draci vyzerali, či sa správali. Podľa niektorých to boli veľmi inteligentné bytosti, ktoré dokázali rozprávať a komunikovať medzi sebou pomocou telepatie – posielali si myšlienky. Boli vraj dlhoveký, často sa dožívali stovky, niekedy dokonca tisícky rokov. Dokázali prespať niekoľko desiatok rokov a tým sa stávali takmer nesmrteľní. Vraj sa dali zabiť len odťatím hlavy, ale ani to nie je tak celkom pravda, niektorí ľudia tvrdia, že sa dali zabiť prebodnutím srdca. Či je to tak, alebo onak, vždy existoval jediný spôsob ako ho zabiť. Pán Ch. Paolini v knihách Odkaz dračích jazdcov ponúkol ďalšiu alternatívu, ako zabiť draka – tak, že zabije jeho jazdca, alebo len draka samotného. Je to jedna predstava, a nie taká mylná. V starých bájach zaniknutých civilizácii sa hovorievalo o ľuďoch, ktorí dokázali skrotiť tieto hrdé tvory. Ale ako to býva, čím ďalej do histórie idete, tým sú informácie zahmlenejšie. Paolini tiež ponúkol úplne novú predstavu draka – draka, ktorý má (obrazne povedaná) zachrániť svet. Je to ďalší dôkaz, že draci boli vo svojej podstate dobré stvorenia, ktoré často pomáhali pri rôznych čaroch. Preto sa najčastejšie spájali s čarodejníkmi. Už v spomínanej knihe, sa tiež hovorí o kúzlach, ktoré pochádzajú zo samotných drakov a prechádzajú na samotného jazdca.

V iných knihách sa spomínajú v súvislosti s lovcami drakov: s ľuďmi, ktorý dostávali zaplatené za to, že zbavili tú ktorú dedinu draka, ktorý mal podľa ich rečí páliť domy a zabíjať ľudí. Takisto dosť mylná predstava. Draci sú vo svojej podstate väčšinou samotári, ktorí sa združujú len do maličkých spoločenstiev, väčšinou rodín.

Opäť inú predstavu o drakoch podala spisovateľka Sherrilyn Kenyonová, ktorá z drakov vytvorila ľudí, ktorí žijú stovky rokov a dokážu sa premeniť na draka. A druhý druh, ktorí tvorili draci, ktorí sa dokázali zmeniť na ľudí. Pomocou čarou dokážu cestovať v čase a tak žijú v stredoveku, keďže majú sklon správať sa dosť výstredne.  Vo svojej podstate to boli samotári, ktorí si ľudí nevšímali o nič viac ako si ľudia všímajú mravce. Vidia ich, ale nechávajú ich na pokoji. Poväčšine. Takže opäť niečo k dobru – draci si ľudí naozaj nevšímajú. Žijú medzi nimi, ale žijú v ilegalite v anonymite.

Rôzne knihy ukazujú draky z rôznych uhlov. Niektoré ich ukazujú ako odvekých nepriateľov, ale tých je veľmi málo. Väčšina z nich ukazuje drakov z rôznych kultúr rôznych národov. Jedným takým boli aj Číňania, staroveký Číňania. V Číne drakov uctievali, považovali ich za božské stvorenia, ktoré treba chrániť a oslavovať. Vymysleli veľa sviatkov na oslávenie týchto úžasných bytostí, ale postupom času sa takmer všetky dostali do úzadia. Dnes sa z nich neslávi takmer žiadny. Bohužiaľ. V rôznych dokumentárnych filmoch a knihách o čínskej kultúre môžeme vidieť dôkaz ich úcty – často sa prezliekali za drakov, aby si ich tým uctili. Boli niečo ako strážcovia. Každá rodina mala svojho strážcu, ktorý im pomáhal, keď boli zlé časy. Dnes sa na tom väčšina ľudí smeje, ale to je skôr detinské. Každá kultúra si zvolí vlastných hrdinov, či patrónov – Číňania si zvolili práve drakov.

Postupom evolúcie a modernizácie sa tieto magické stvorenia začali považovať len za niečo rozprávok, ale možno skutočne existovali. Mnoho ľudí sa zdráha uveriť, že niečo také ako draci vôbec mohli existovať. Faktom je však jediné: draci tu možno boli a možno nie, jediný dôvod prečo si takmer všetci ľudia myslia, že nikdy neboli je, že neexistuje hmatateľný dôkaz. Na drakov verí malá časť ľudstva, paradoxne práve moja vrstva – deti. Možno to niekto považuje za bláznovstvo, ale tieto magické bytosti možno existovali. A keby aj nie – nie je pekné nahovárať si, že práve tieto mágiou a neskutočnou inteligenciou obdarené bytosti naozaj existovali? Ja myslím, že rozhodne áno.

- by Lili -